Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Carl Menger (1840-1921)

Carl Menger - rakúsky ekonómCarl Menger bol rakúskym ekonómom a je považovaný za zakladateľa Rakúskej ekonomickej školy. Menger bol univerzitným profesorom, učiteľom Rudolfa Habsburského a riaditeľom komisie pre reformu rakúskeho monetárneho systému. Je známy najmä rozvojom teórie marginálneho úžitku, teórie subjektívnej hodnoty a teórie pôvodu a podstaty peňazí. Dielo Carla Mengera má veľký vplyv na rozvoj ekonómie a rozhodne má čo ponúknuť aj záujemcom o ekonomické vzdelanie v dnešnej dobe.

„Človek samotný je počiatkom a cieľom každej ekonomiky.“

Rakúska ekonomická škola a Carl Menger

„Výskumník, ktorý analýzou príde k určitým prvkom, ktoré nesúhlasia s realitou alebo ten, kto sa bez skutočnej analýzy odvráti od arbitrárnych axióm, čo je často prípadom tzv. racionálnej metódy, nevyhnutne uviazne v chybách, aj keď brilantne využíva matematiku.“
– Carl Menger

Carl Menger presadzoval použitie novej metodológie pri skúmaní ekonomických javov. Vtedy populárna Nemecká historická škola ekonómie presadzovala najmä použitie historických skúseností na vysvetlenie ľudského konania. Menger však tento prístup odmietal, v dôsledku čoho spomínanou Nemeckou historickou školou nebol braný vážne, keďže z ich pohľadu išlo o odmietanie faktov reality. Aj preto bol spočiatku termín „Rakúska škola“ použitý ako urážka, ktorá mala naznačovať povrchnosť „malomestského“ rozmýšľania. Pre odmietanie empirických faktov je Rakúska ekonomická škola kritizovaná mainstreamovou ekonómiou dodnes.

Hoci táto kritika môže vyzerať na prvý pohľad rozumne, v skutočnosti je používanie „faktov“ na vysvetlenie reality problematickejšie, ako sa môže zdať. „Fakty“ totiž nehovoria samé za seba, ale sú vždy absolútne závislé na ich interpretácii. Môžeme si to ukázať na príklade americkej vlády, ktorá v roku 2009 naliala do ekonomiky zhruba 800 miliárd dolárov s cieľom jej stimulácie. Tento krok nepriniesol žiaduce výsledky, no názory na tento neúspech sa veľmi zásadne líšili.

Zatiaľ čo niektorí ekonómovia hovorili od začiatku, že tento plán je odsúdený na zlyhanie, keďže vláda nemôže podporovať ekonomiku prerozdeľovaním, iní zase naopak tvrdili, že stimul nefungoval, lebo bol nedostatočný. Podobné problémy sú pri vysvetľovaní zmyslu ekonomických javov prakticky na dennom poriadku. Či už ide o dôsledky zvýšenia minimálnej mzdy, zníženia alebo zvýšenia daní, ich vysvetlenia sú často úplne protichodné. Fakty teda samé o sebe pravdu neukážu – na to je potrebná teória na ich interpretáciu.

Subjektívna teória hodnoty

„Nielen podstata, ale aj meranie hodnoty je subjektívne. Statky majú vždy hodnotu pre určitých jednotlivcov a táto hodnota je tiež určená len týmito jednotlivcami.“
– Carl Menger

Veľký vplyv mal tiež rozvoj tzv. subjektívnej teórie hodnoty Carla Mengera. Dovtedy totiž v ekonómii prevládala tzv. pracovná teória hodnoty, ktorá hovorila, že hodnota statku závisí od vynaloženej práce. Táto teória je, samozrejme, chybná. Hodnota diamantu napríklad nezávisí od toho či bol náhodne nájdený, alebo či na jeho získanie bolo potrebné vynaložiť 1000 hodín náročnej ťažby.

Ako Menger ukázal, statky nenadobúdajú hodnotu prácou, ale ich schopnosťou uspokojiť požiadavky ľudí. Menger tak pracovnú teóriu hodnoty obrátil naruby. Nie práca dáva hodnotu statkom, ale (subjektívna) dôležitosť statkov dáva hodnotu práci, ktorá je na ich výrobu potrebná. Ako tiež Carl Menger napísal:

„Hodnota preto nie je inherentná v samotných statkoch ani ich vlastnosťou, ani nezávislou vecou existujúcou samou o sebe. Je to úsudok, ktorý hospodáriaci ľudia vykonajú ohľadom dôležitosti statkov k ich dispozícii pre zachovanie ich životov a pohodlia. A tak hodnota neexistuje nikde inde okrem vedomia ľudí.“

Hodnota surovín a výrobných faktorov preto závisí od cieľov, na ktoré majú tieto statky slúžiť. Tieto ciele sú však v konečnom dôsledku vždy určené spotrebiteľom. Práve spotrebiteľ je tak zdrojom hodnoty a usmerňujúcou silou v trhovej ekonomike.

Subjektívna teória hodnoty má tiež jednu ďalšiu mimoriadne dôležitú implikáciu. V dovtedajšom ekonomickom myslení sa obchodné transakcie často považovali za hru s nulovým súčtom, teda inak povedané – keď jeden účastník transakcie získa, môže to byť výlučne na úkor straty druhého účastníka. Subjektívna teória hodnoty však vysvetľuje, že každá obchodná transakcia logicky vždy musí byť (minimálne a priori) hrou s pozitívnym súčtom – keďže z nej získavajú obaja účastníci. V opačnom prípade by totiž táto transakcia nikdy neprebehla.

Ak teda napríklad jeden človek má jablko a druhý pero a títo ľudia si spomínané predmety vymenia, obaja na tom získajú. To, že tento obchod prebehol, je totiž dôkazom toho, že človek, ktorý má teraz pero si ho cení viac ako jablko, ktoré mal predtým a človek, ktorý má teraz jablko si ho cení viac, ako si predtým cenil pero.

Carl Menger a pôvod peňazí

„Peniaze nie sú produktom dohody na strane hospodáriacich ľudí ani produktom legislatívnych aktov. Nikto ich nevynašiel.“
– Carl Menger

Carl Menger prišiel tiež s vysvetlením toho, ako vznikli peniaze, pričom toto vysvetlenie je všeobecne akceptované dodnes. Štandardným vysvetlením vzniku peňazí bolo jednoducho to, že ich vytvorila vláda. Ako však Menger ukazuje, peniaze nielenže nevytvorila vláda, ale nevytvoril ich zámerne ani žiadny konkrétny jednotlivec alebo konkrétni ľudia. Peniaze vznikli organicky, a teda spontánne v rámci dobrovoľnej výmeny medzi ľuďmi. Priama zhoda potrieb je totiž medzi ľuďmi často dosť vzácna. Niekto napríklad nepotrebuje koberec, no potrebuje skriňu. Bez ďalšieho výmenného prostriedku by tak tento človek musel nájsť človeka, ktorý zhodou okolností nepotrebuje svoju skriňu, no potrebuje koberec.

A to je len začiatok. Čo ak niekto nepotrebuje kravu, no potrebuje napríklad dva chleby? Keďže krava nie je deliteľným statkom (nie je možné niekomu predať napríklad stotinu kravy), tieto potreby by zrejme zostali navždy nenaplnené. Na riešenie týchto problémov preto ľudia často používali rôzne výmenné tovary – mušle, soľ, koreniny a podobne. Neskôr sa ukázalo, že niektoré druhy tovarov boli na výmenu vhodnejšie ako iné, pričom to typicky boli drahé kovy.

Peniaze tak vznikli úplne prirodzene, napriek absencii (alebo skôr aj vďaka nej) vládneho donútenia. Carl Menger tiež upozorňuje, že podobným spôsobom a z podobných dôvodov vznikol aj jazyk, aby ľudia medzi sebou mohli uskutočňovať transakcie.

Zanechajte Váš príspevok k článku

Podmienky pre pridanie príspevku nájdete tu!

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*