Warning: is_dir(): open_basedir restriction in effect. File(/tmp) is not within the allowed path(s): (/website/oldweb-sulik.sk/:/usr/local/lib/php/:/usr/local/share/pear/:/website/tmp/) in /zeta/website/oldweb-sulik.sk/wp-content/plugins/wp-simple-firewall/src/lib/vendor/fernleafsystems/wordpress-services/src/Core/Fs.php on line 466
Ludwig von Mises - Byrokracia | Knihy na stiahnutie
Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Ludwig von Mises – Byrokracia

alignleft size-full wp-image-4290Ludwig von Mises vo svojej knihe Byrokracia prináša bližší pohľad na fungovanie strnulých úradníckych štruktúr. Prečo neefektívne vládne úrady nemôžu byť riadené overenými princípmi úspešných podnikov? Pri určovaní správneho smeru byrokratom chýba ziskový motív, a tak môžu len tápať v tme. Prebujnelá byrokracia nie je dôsledkom ľudského zlyhania, ale nevyhnutým prvkom nadmerných štátnych zásahov do fungovania ekonomiky.

Excerpt knihy “Byrokracia” od autora Ludwig von Mises je vám dostupný aj vo formáte PDF a ePub. Pre downloadnutie kliknite na vybranú ikonku.
Ekonomické knihy na downloadnutie ePub formáteEkonomické knihy na stiahnutie PDF formáte
Ďalšie ekonomické knihy na stiahnutie >>
Zakúpiť knihu Byrokracia >>

Ludwig von Mises tak majstrovsky ukazuje, prečo sú snahy o reformovanie byrokracie predurčené na zlyhanie. Vo svojej knihe tiež poukazuje na skutočnú povahu firiem, ktorých jediným cieľom je dosiahnuť zisk. Aby boli firmy v kapitalizme skutočne úspešné, majú len jedinú možnosť – nájsť najefektívnejšie spôsoby, ako uspokojovať potreby zákazníkov. Ludwig von Mises tak v diele Byrokracia dokazuje, že skutočnými vládcami v kapitalizme nie sú šéfovia veľkých koncernov, ale bežní zákazníci, ktorí v tejto ekonomickej demokracii hlasujú každým svojim centom.

Byrokracia – Ludwig von Mises

Predhovor

Hlavnou otázkou v dnešnej spoločnosti je, či sa človek má alebo nemá vzdať svojej slobody, iniciatívy a zodpovednosti v prospech povinnosti a donútenia štátu. Má byť človek znížený len na predmet rozhodovania, bezpodmienečne sa podriadiť príkazom svojich nadriadených a pripraviť sa o možnosť riadiť svoj vlastný život?

Byrokracia – Úvod

Byrokrat sa na svoje miesto nedostane zvolením občanmi, ale dosadením iným byrokratom. Byrokrat vo svojich rukách zhromažďuje stále väčšiu moc a riadi tak každú sféru životov ľudí. Byrokrati svojimi výdavkami znižujú bohatstvo krajín, paralyzujú podniky a znižujú produktivitu práce. No napriek tomu, že plánovanie je pre byrokratov prvoradé, byrokrati sami o sebe nemajú žiadne plány alebo ciele. Jednotlivé úrady a agentúry majú často protichodné zámery a v konečnom dôsledku tak prinášajú len jediný výsledok – chudobu a problémy.

Byrokracia je však len dôsledkom a symptómom hlbšie zakorenených myšlienok.

Tie sú dôsledkom politického prístupu k ekonomike, ktorý sa snaží riadiť všetky ekonomické aktivity prostredníctvom vládneho plánovania. Či už ide o problémy v školstve alebo zdravotníctve, na všetky choroby má existovať jediný liek – štátna regulácia. Tí, ktorí kritizujú samotnú byrokraciu, sa tak sústreďujú len na dôsledky a úplne ignorujú pôvodný problém, ktorým sú nadmerné štátne zásahy v ekonomike.

Politici často bojujú proti “nadmerne veľkým” firmám, ktoré v ich očiach nevyhnutne potrebujú dohľad múdrych štátnych plánovačov. No neohrozenosť postavenia veľkých firiem nie je dôsledkom voľného trhu, ale práve dôsledkom konania byrokratov. Vysoké daňové zaťaženie bráni novým firmám akumulovať potrebný kapitál na svoj rozvoj, a tak môžu len ťažko konkurovať podnikom, ktoré svoj kapitál už dávno stihli získať. Podobne ťaživé regulácie dokážu oveľa jednoduchšie spĺňať veľké korporácie s vlastnými účtovnými oddeleniami ako malé firmy, ktorým chýbajú potrebné úspory. A keď malé firmy nemôžu slobodne rásť, ekonomika sa stáva čoraz strnulejšou.

Fungovanie trhového mechanizmu

Kapitalisti, podnikatelia a farmári rozhodujú o smerovaní ekonomiky. No aj keď majú v rukách kormidlo, pri rozhodovaní o konkrétnom smere nemajú voľné ruky, ale musia poslúchať príkazy kapitána. A kapitánom je zákazník. Výrobcovia nevyrábajú pre vlastnú spotrebu, ale pre trh. Ak o ich výrobky zákazníci nemajú záujem, výrobcovia znášajú straty a ak sa požiadavkám zákazníkom nedokážu prispôsobiť, tak sú spred kormidla nahradení podnikateľmi, ktorí to dokážu.

Skutočnými riaditeľmi v kapitalizme sú teda zákazníci.

Oni svojim kupovaním alebo nekupovaním rozhodujú o tom, kto bude vlastniť kapitál a riadiť továrne. Oni rozhodujú o tom, aké výrobky v akom množstve a v akej kvalite budú vyrobené. Zákazníci umožňujú chudobným zbohatnúť a bohatých , ak nedokážu efektívne uspokojiť ich požiadavky, neľútostne pripravia o majetok.

Čo presne máme na mysli, keď povieme, že sa komodita A neoplatí vyrábať? Hovoríme o fakte, že zákazníci nie sú ochotní platiť výrobcom komodity A dostatočné množstvo peňazí za nimi poskytované výrobky. Dopyt zákazníkov je užitočný pri alokovaní všemožných faktorov výroby, a tak rozhoduje o tom, koľko surovín a práce sa má vynaložiť na výrobu komodity A a koľko na výrobu ostatných komodít. Je preto nezmyselné stavať do protikladu výrobu pre zisk s výrobou pre potreby ľudí. Motív zisku núti výrobcov uspokojovať tie potreby zákazníkov, ktoré samotní zákazníci považujú za najurgentnejšie.

Kapitalistický systém výroby je tak ekonomickou demokraciou, kde každý cent znamená hlasovacie právo. Zákazníci sú na čele tejto demokracie, zatiaľ čo kapitalisti, podnikatelia a poľnohospodári sú len ich podriadení. A keď neplnia ich rozkazy, strácajú svoje postavenie. Ich úlohou je totiž slúžiť zákazníkom a zisk a strata sú opratami, ktorými zákazníci veľmi pevne riadia ekonomické aktivity.

Ekonomická kalkulácia

Kapitalistický systém je jediným systémom, ktorý dokáže oceniť užitočnosť vytvorenia nových projektov, ako aj užitočnosť už existujúcich tovární a fariem. Na svete totiž existujú nespočetné druhy materiálových faktorov výroby, ktoré sa líšia nielen fyzickými vlastnosťami, ale aj ich umiestnením a dostupnosťou. Milióny a milióny pracovníkov sa vo svojich pracovných schopnostiach navzájom veľmi zásadne líšia.

Aké potenciálne spôsoby výroby a továrne sú najviac výhodné? Čo prinesie najväčší prínos v napĺňaní najurgentnejších potrieb ľudí? Ktoré aktivity majú byť odložené alebo ukončené v prospech napĺňania týchto potrieb?

Je zrejmé, že na tieto otázky nemôže dať odpoveď žiadna matematická rovnica. Človek totiž nemôže do rovnice dosadiť množstvo premenných bez toho, aby medzi nimi existoval nejaký spoločný menovateľ.

V kapitalistickom systéme na riešenie týchto problémov existujú trhové ceny. Bez týchto cien by všetky plány a návrhy inžinierov boli len akademickou zábavkou. Tieto plány by mohli ukázať, čo a ako možno vykonať, no nedokázali by zistiť, či práve uskutočnenie týchto projektov nezabráni naplneniu urgentnejších potrieb ľudí.

Samozrejme, ľudia nie sú dokonale racionálni a vzdelaní a po mnohých veciach túžia len na základe svojich nedostatočných informácií. Plytkosť ľudí však nie je možné nahradiť múdrosťou žiadnej nespochybniteľnej autority. Rovnako tak trhové ceny nemajú byť vyjadrením žiadnej “absolútnej” hodnoty. Nič také ako “absolútna hodnota” totiž neexistuje, existujú len subjektívne preferencie nedokonalých ľudí. Jedinou alternatívou voči trhovým cenám vyplývajúcim z preferencií zákazníkov je rozhodovanie malej skupiny ľudí, ktorá však rovnako nie je imúnna voči chybám a frustrácii väčšiny ostatných.

Na trh materiálnych výrobných faktorov a práce môžeme pozerať ako na veľkú verejnú aukciu. Dražiteľmi sú podnikatelia a ich najvyššie “prihodenia” sú obmedzené očakávaniami cien, ktoré za ich výrobky budú ochotní zaplatiť zákazníci. Pri svojom dražení musia súperiť s ostatnými podnikateľmi, ktorí sú rovnako ako oni zástupcami zákazníkov. Konkurencia medzi týmito podnikateľmi je tak v skutočnosti konkurenciou medzi rôznymi spôsobmi napĺňania potrieb zákazníkov.

Vysoké ceny výrobných faktorov sú pre podnikateľov varovaním:

“Nedotýkaj sa ma, som vyhradený na uspokojenie inej, urgentnejšej potreby.”

No pri socialistickom plánovaní, v ktorom absentuje “draženie” výrobných faktorov, takéto signály chýbajú a socialistickí plánovači preto tápu. Byrokrati vidia všemožné spôsoby realizácie svojich plánov, no bez toho, aby ich dokázali dostať na spoločného menovateľa (cenu) nevedia, ktoré spôsoby výroby sú najviac prospešné.

Riadenie v ziskovom systéme

Nadradenosť zákazníkov a demokratické fungovanie trhu nekončí len pred dverami veľkých koncernov. Táto nadradenosť zasahuje do všetkých odvetví a pobočiek. Zodpovednosť voči zákazníkom je krvou, ktorá prúdi všetkými podnikmi v neobmedzovanom kapitalistickom systéme. Oddelenia podnikov, ktoré neprinášajú žiaduci zisk, sú rušené, zatiaľ čo tie, ktoré zisk prinášajú, sa rozširujú.

Riadenie pracovníkov na neobmedzovanom trhu práce

Pracovníci v podnikoch, ktoré sa musia prispôsobovať potrebám zákazníkov, z dlhodobého hľadiska nikdy nemôžu zarábať viac, ako to podnikateľom povolia zákazníci. Každý pracovník je tak ohodnotený na základe svojho prínosu k celkovej produkcii. Mzdy nezávisia na arbitrárnych rozhodnutiach zamestnávateľov. Každá kvantita a kvalita práce je určovaná požiadavkami zákazníkov.

Základné prvky byrokratického riadenia

Byrokratické riadenie je riadenie zväzované detailnými pravidlami a reguláciami, ktoré vydáva nadriadený orgán. Úlohou byrokrata je vykonávať to, čo mu tieto nariadenia prikazujú. Jeho slobodné rozhodovanie je tak pri hľadaní najlepších riešení výrazne obmedzené.

Ziskové riadenie je naopak riadenie vedené motívom zisku. Keďže úspech alebo zlyhanie pri plnení tohto cieľa možno ľahko overiť za celý podnik, ako aj za jeho menšie časti, správu a zodpovednosť za riadenie nižších jednotiek podniku možno ľahko kontrolovať. Všemožné pravidlá, regulácie a nariadenia tak nie sú potrebné. Môžu byť nahradené jediným princípom – dosiahnuť a maximalizovať zisk.

Ciele verejnej správy však zvyčajne nie sú merateľné v peňažnom vyjadrení a nemôžu byť kontrolované v účtovníctve. Zoberme si napríklad FBI. Ak by šéf celého úradu nechal jednotlivým oddeleniam pri rozhodovaní o svojich výdavkoch voľnú ruku, náklady by zrejme výrazne vzrástli, keďže by sa každé oddelenie snažilo čo najviac zlepšiť kvalitu svojich služieb. Takéto niečo by však bolo neudržateľné, keďže vo verejnej správe zvyčajne chýba prepojenie medzi výdavkami a príjmami. Výnos z výberu ciel napríklad nie je výsledkom práce colníkov, ale výsledkom prijatých zákonov.

Problém byrokratickej správy

Bežný človek často porovnáva služby byrokratických úradov so službami ziskových firiem a zisťuje, že byrokratické služby sú zvyčajne pomalé, neefektívne a zaplavené množstvom administratívy. Preto si môže položiť otázku …

Prečo byrokratické úrady jednoducho nedokážu prebrať overené praktiky ziskových podnikov a fungovať efektívnejšie?

Také niečo však nie je možné. Bežní ľudia si totiž neuvedomujú, že neefektívnosť byrokracie nie je chybou alebo zlyhaním ľudského faktora, ale ich nevyhnutnou súčasťou. Byrokracia nie je riadená ziskom, takže nemôže vykonávať ekonomickú kalkuláciu. Byrokrati tak pri svojom fungovaní musia riešiť problémy, o ktorých podnikatelia ani netušia. Nepomôže ani dosadenie úspešných podnikateľov do vedenia neefektívnych úradov. Bývalý podnikateľ totiž na svojej novej pozícii nie je podnikateľom, ale byrokratom. Jeho cieľom už nie je dosahovať zisk, ale plniť všemožné nariadenia a regulácie vlády.

Byrokratický personálny manažment

Postup na vyššie pozície je medzi úradníkmi štandardne zabezpečovaný na základe ich odpracovaných rokov. Vedúcimi úradov sú tak zvyčajne starší ľudia, ktorí vedia, že v dohľadnej budúcnosti odídu do dôchodku. Keďže veľkú časť svojho života strávili na podriadených pozíciách, zvyčajne neovplývajú veľkým elánom a iniciatívou. Pokiaľ len môžu, inováciám a rôznym zlepšeniam sa vyhýbajú. Na každú reformnú snahu tak pozerajú ako na narušenie ich pokojnej práce. Ich rigidný konzervativizmus frustruje ministrov žiadajúcich zmeny, oni však vidia ministrov len ako neskúsených laikov. Ako sa medzi úradníkmi zvykne hovoriť – vlády prichádzajú a odchádzajú, ale úrady zostávajú.

Zasahovanie do výšky zisku

Všetok pokrok v spoločnosti je vždy v rozpore so starými a zavedenými myšlienkami, a tak aj s reguláciami, ktoré sú nimi inšpirované. V kapitalizme má inovátor slobodu realizovať svoje plány aj napriek nezáujmu väčšiny. Stačí, keď presvedčí zopár rozumných ľudí, ktorí mu na začiatok poskytnú zdroje na financovanie jeho zámerov.

No v byrokratickom systéme je nevyhnutné presvedčiť ľudí na najvyšších pozíciách vlády, ktorí sa zvyčajne držia svojich zvykov a novým myšlienkam nie sú otvorení.

V stave, keď treba na každú zmenu získať súhlas starých ľudí, nemožno očakávať pokrok. Priekopníci sú považovaní za rebelov a tak sa s nimi aj zaobchádza.

Pre byrokratickú myseľ je dodržiavanie zákonov, teda lipnutie na zvykoch a staromódnosti, prvou zo všetkých cností. Pokrok je presne to, čo pravidlá a regulácie nepredvídali. Nachádza sa nevyhnutne mimo poľa pôsobenia byrokratických aktivít.

Filozofia byrokratizmu

V dávno zabudnutých bojoch za slobodu bolo rozdelenie strán pomerne jasné. Na jednej strane stáli tyrani a ich podporovatelia a na druhej strane zástancovia populárnej vlády. Dnešné politické konflikty však nie sú vnímané ako konflikty medzi skupinami ľudí, ale ako konflikty medzi ideou dobra a zla. Zlom má byť chamtivý a bezbrehý individualizmus, zatiaľ čo na strane dobra má stáť štát a spoločnosť. Ľudovít XIV bol priamy, keď povedal: “Štát som ja”. Moderný štatista je miernejší. Hovorí: “Som služobník štátu”, no pri tom implikuje to, že štát je Boh.

Byrokrati sa tak vidia ako zástancovia večného a božského zákona v boji proti sebeckosti bežných ľudí.

Byrokratizácia mysle

Vo väčšine krajín Európy sú univerzity vlastnené a spravované vládou. Sú predmetom dohľadu ministerstva školstva rovnako, ako je policajná stanica predmetom dohľadu ministerstva vnútra. A vláda na dôležité pozície dosadzuje len profesorov, ktorí sú dôveryhodní a spoľahliví, teda zdieľajú vládny uhol pohľadu a sú pripravení učiť doktríny o vládnej všemohúcnosti.

Kto by mal byť vládcom?

Ten, kto v kapitalizme chce získať bohatstvo, musí nevyhnutne slúžiť zákazníkom. Čím lepšie im dokáže slúžiť, tým vyšší je jeho zisk. Je v každého záujme, aby sa podnikateľ, ktorý vyrába dobré topánky za nízku cenu, stal bohatým. Väčšina ľudí by utrpela, ak by bol prijatý zákon, ktorý obmedzuje jeho zárobok. Takáto legislatíva by pomohla len jeho menej efektívnym konkurentom a ceny topánok by neznížila.

Za zastávaním plánovania a socializmu často nie je nič iné ako povedomie o vlastnej podradnosti a neefektívnosti. Človek, ktorý si je vedomý svojej neschopnosti obstáť v konkurencii, s opovrhovaním nazerá na “tento šialený konkurenčný systém”. Ten, kto je nevhodný na slúženie ľuďom, im tak chce vládnuť.

Osud prichádzajúcej generácie v byrokratickom prostredí

V kapitalizme je každý strojcom svojho vlastného osudu. Chlapec, ktorý chce horlivo zväčšiť svoj majetok, sa môže spoľahnúť len na vlastnú silu a snahu. Hlasovanie zákazníkov nemá rešpekt voči žiadnym osobám. Len úspechy kandidáta a nie jeho osobnosť, sú cenené. Dobre vykonaná práca a dobre odvedené služby sú jedinou cestou k úspechu.

Naproti tomu v socializme musí začiatočník uspokojiť tých, ktorí už sú zabehnutí. A tí nemajú radi príliš efektívnych nováčikov. V byrokratickom stroji socializmu cestou k postúpeniu nie je úspech, ale náklonnosť nadriadených. Nadchádzajúca generácia je tak odsúdená na milosť starých. A ľudstvo, v ktorom je mládeži odoprená príležitosť na pretvorenie spoločnosti podľa vlastných zámerov, je odsúdené na záhubu.

Autoritárske opatrovanie a pokrok

Byrokratizácia ja nevyhnutne rigidná, pretože zahŕňa nasledovanie zavedených pravidiel a praktík. V sociálnom živote však vedie rigidita k paralyzácii a smrti. Veľmi populárnymi sloganmi “reformátorov” dneška sú stabilita a bezpečnosť. No ak by primitívni ľudia prijali princíp stability, nikdy by nezískali bezpečnosť a už dávno by boli vyhubení šelmami a mikróbmi.

Byrokracia – Záver

Zástancovia socializmu sami seba označujú za progresívnych, no v skutočnosti len obhajujú systém charakteristický rigidným dodržiavaním rutiny a odporom voči každému druhu zlepšenia. Označujú sa za liberálov, ale majú záujem slobodu zničiť. Označujú sa za revolucionárov, ale chcú, aby bola vláda všemocná. Sľubujú požehnania rajskej záhrady, ale plánujú zmeniť celý svet na gigantický byrokratický úrad podobný pošte. Proti tomuto šialenstvu však existuje len jediná zbraň: zdravý rozum. Len ten môže ľuďom zabrániť, aby sa chytili do pasce iluzórnych fantázií a prázdnych hesiel.