Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Ron Paul – Zlato, mier a prosperita

Ron Paul – Zlato, mier a prosperita Ron Paul vo svojej knihe Zlato, mier a prosperita popisuje vznik súčasného menového systému od zlatého štandardu 19. storočia až po dnešný systém nekrytých mien. Táto kniha vyšla prvý krát v roku 1981, no o 32 rokov neskôr je ešte aktuálnejšia, ako bola v dobe svojho vzniku. Ron Paul v nej popisuje škodlivé dôsledky inflačných politík vlády a tiež to, aký majú tieto politiky vplyv na fungovanie spoločnosti. Pomáha si pri tom mnohými zaujímavými príkladmi z histórie.

Excerpt knihy “Zlato, mier a prosperita” od autora Ron Paul je vám dostupný aj vo formáte PDF a ePub. Pre downloadnutie kliknite na vybranú ikonku.
Ekonomické knihy na downloadnutie ePub formáteEkonomické knihy na stiahnutie PDF formáte
Ďalšie ekonomické knihy na downloadnutie >>
Zakúpiť knihu Zlato, mier a … (Gold, Peace, and Prosperity) >>

Predslov:

Murray Rothbard: Ron Paul je nezvyčajný politik, v prvom rade skutočne vie, o čom rozpráva, a tiež svoje zásady nepodporuje len slovne, ale bojuje za nimi srdcom aj mysľou. Peniaze a bankovníctvo musia byť oddelené od štátu, podobne, ako sú v rámci americkej tradície oddelené štát a cirkev. Toto je jediné skutočné riešenie, ako zastaviť zlo inflácie. Dolár sa opäť musí stať tým, čím bol pred tým, ako bol v podstate znárodnený. Teda jednoducho názvom pre jednotku váhy zlatej mince.

Hroziaci sociálny konflikt?

Najväčšou hrozbou, ktorej čelí stredná a pracujúca trieda Američanov, je znižujúca sa hodnota papierovej meny. Keď kedysi peniaze znehodnocovali králi, keď pridávali meď k vzácnemu kovu, peniaze mali stále určitú objektívnu hodnotu. Ale ako spozoroval ekonóm David Ricardo, keď peniaze nestoja nič, stanú sa hodným ničoho.

Všetky vládne zásahy ohrozujú slobodu a sociálny mier, ale hlavným problémom sú práve peniaze – keďže sú životodarnou krvou všetkých ekonomických transakcií. Ak chceme zvrátiť trendy posledných takmer 100 rokov, čestné peniaze a znehodnocovanie peňazí musia byť hlavnými obavami bežných Američanov. Za infláciu je zodpovedný iba kongres a iba kongres ju dokáže zastaviť.

„Nestojí za Kontinentál“

USA majú vlastnú skúsenosť s nadmernou tlačou peňazí. Na financovanie Americkej vojny za nezávislosť, kontinentálny kongres vydával papierové peniaze v obrovských množstvách. Za obdobie 4 a pol roka spadla hodnota kontinentálnej meny z jedného papierového dolára za jeden zlatý dolár na 1000 papierových dolárov za jeden zlatý dolár. Väčšina bremena padla na ľudí, ktorí verili vláde, zatiaľ čo cynici, ktorí vláde neverili a papierovým dolárom sa vyhýbali, boli poškodení ďaleko menej. Ako tiež písal dobový ekonóm Pelatiah Webster: „podvody, klamstvá a hrubá nečestnosť boli uvedené a tisíc spôsobov zaháľania, ako spôsob obživy, bolo skúšaných namiesto čestného priemyslu.“ Bezcennosť peňazí – Kontinentálov sa stala legendárnou a ešte dodnes je možné počuť použitie frázy: „To nestojí za Kontinentál“.

Najlepší prostriedok výmeny

Aj keď väčšina Američanov vidí kryté peniaze ako výnimku a papier ako pravidlo, opak je pravdou. Po väčšinu času sa Američania mohli tešiť výhodám krytej meny. Zlato nie je jediným prostriedkom, ktorým môžu byť kryté peniaze, no počas histórie bolo na tento účel využívané najčastejšie, pre jeho unikátne vlastnosti. Zlato je vzácne, prenosné, ľahko deliteľné, trvanlivé a je žiadané aj pre ne-menové účely. Jeho hodnota nezávisí na plnení sľubov vlády, obzvlášť v časoch krízy.

Naproti tomu cena papierových peňazí závisí výlučne na sľuboch vlády a tieto peniaze je možné ľahko vyrobiť. Keď tieto veci spojíte s ľudskými chybami, ktoré sa zdajú byť obzvlášť bežné u politikov a centrálnych bankárov, môžete prísť k faktu, že žiadna nekrytá mena nemôže slúžiť ako stabilný prostriedok výmeny dlhšie ako len krátky čas. Kým si neuvedomíme toto, peňažná reforma je nemožná.

Kríž papiera

„Neukrižuješ ľudstvo na kríž zo zlata,“ povedal inflacionista William Jennings Bryan. No ľudstvo, najmä chudobní a najzraniteľnejší ľudia, je utláčané papierovými peniazmi a nie zlatom. Pre tento dôvod proti papierovým peniazom bojovali aj americkí prezidenti Thomas Jefferson a Andrew Jackson. Jefferson o papierových peniazoch povedal, že „sú predurčené na zneužitie, ako boli, sú a navždy budú zneužívané, v každej krajine, v ktorej sú povolené.“ Podľa Jacksona je expanzia peňažnej zásoby papierových peňazí „vždy sprevádzaná stratou pracujúcich tried.“

Poradca ministerstva financií prezidenta Jacksona William Gouge podotkol, že pri raste cien spôsobenom infláciou patria mzdy medzi posledné veci, ktoré sú zvýšené. Počas inflácie papierových peňazí cez Americkú občiansku vojnu stúpli ceny o 183%, zatiaľ čo mzdy len o 54%. Podobne počas inflácie I. sv. vojny stúpli ceny o 135%, zatiaľ čo mzdy len o 88%. Infláciu vytvorenú papierovými peniazmi bolo možné výborne vidieť počas Americkej občianskej vojny, keď stúpli len ceny v papierových peniazoch, zatiaľ čo ceny v zlate zostali stabilné. Vďaka tomu bolo každému jasné, že za rast cien nemohli špekulanti alebo podnikatelia, ale len tlač peňazí.

Ako boli naše peniaze zničené

Štandard zlatých mincí

Napriek tomu, že zlatý štandard 19. storočia nebol dokonalý, umožnil ohromný hospodársky rast, rovnako ako pokles cien. Za 67 rokov pred ukončením zlatého štandardu ceny stúpli o 10%. Za 67 rokov po zrušení zlatého štandardu stúpli ceny o 625%. V roku 1848 Karl Marx vo svojom Manifeste Komunizmu zdôrazňoval: „Centralizácia úverov v rukách štátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom a výlučným monopolom.“ O 65 rokov neskôr USA nasledovali jeho radu a v roku 1913 založili centrálnu banku Fed.

Štandard zlatých prútov

Aj keď to nebolo zrejmé po desaťročia, založenie centrálnej banky umožnilo USA financovať ich tragický vstup do 1. sv. vojny. Kríza v roku 1921 bola dôsledkom tejto inflácie. Ďalšia inflácia Fed-u, spojená s rozsiahlymi vládnymi zásahmi, spôsobila a predĺžila Veľkú hospodársku krízu 30. rokov. Aby mohla centrálna banka vykonávať infláciu účinnejšie, v roku 1934 zakázala súkromné vlastníctvo zlata. Takto vznikol štandard zlatých prútov, ktorý však vydržal len 10 rokov. Od roku 1933 do roku 2011 dolár stratil približne 95% svojej hodnoty.

Fed bol založený na popud Americkej bankovej asociácie a najväčších bankárov krajiny, ako J. P. Morgan a Paul Warburg, aby banky ochránil pred zlyhaním a poskytol „flexibilnejšiu“ menu, teda presadzoval infláciu. Najvplyvnejší ekonóm 20. storočia J. M. Keynes povedal: „Nejestvuje žiaden zákernejší, ani istejší spôsob rozvrátenia spoločnosti, ako zničiť jej menu.(…) Tento proces zapája všetky skryté sily ekonomických zákonov na stranu ničenia a robí to takým spôsobom, aký nerozpozná ani jeden človek z milióna.“ Keynes tiež vyhlásil: „Pokračujúcim procesom inflácie môžu vlády konfiškovať, tajne a nepozorovane, dôležitú časť bohatstva svojich občanov.“

Zlatý výmenný štandard

Peňažné reformy, ktoré boli navrhnuté v roku 1944 na konferencii v Bretton Woods, mali byť večné. Namiesto toho však vydržali len 27 rokov. USA na konferencii v Bretton Woods reprezentoval Harry Dexter White, ktorý bol neskôr identifikovaný ako dôležitý sympatizant Komunistickej strany. Aj keď bol tento nový systém predstavený ako zlepšenie, v skutočnosti len ustanovil spôsob vykonávania dlhodobej inflácie a presunu moci k politikom a bankárom. S plánom súhlasilo 44 krajín a jeho súčasťou bolo tiež založenie Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Doláre pod novovytvoreným zlatým výmenným štandardom mali byť „také dobré ako zlato.“ Keďže USA vlastnili 700 miliónov uncí zlata, čo bolo 75% držaného vládneho zlata na svete, tento plán vyzeral nádejne. Jeho zástancovia si však neuvedomili prirodzenosť politikov a iných, ktorí túžili po moci.

Aby tento výmenný štandard mohol fungovať, ľudia, ktorí spravovali americký dolár, by museli odmietnuť rozširovanie peňažnej zásoby. Pokušenie tak urobiť však bolo priveľké. Keď však vláda začala zväčšovať objem peňazí z dôvodu „stimulácie“ domácej ekonomiky a financovania rovnováhy platieb v medzinárodnom obchode, rozpad tohto systému bol len otázkou času. Ten čas prišiel 15. augusta 1971, keď prezident Nixon jednostranne zrušil zlatý štandard a odmietol vymeniť zahraničné doláre za zlato. Otvorila sa tak cesta nespútanej inflácie a nastal zrod riadenej nekrytej meny.

Štandard riadenej nekrytej meny

Tento „nový“ a moderný štandard bol v skutočnosti tak starý, ako francúzsky Assignat, alebo americký Kontinentál. Nekrytá mena umožnila financovanie vojny vo Vietname, rozsiahleho sociálneho štátu, ako aj nafúknutie veľkých bublín. Obrovský nárast cien, zlata a obchodného deficitu je svedectvom o veku, ktorý verí, že bohatstvo môže prísť bez práce.

Inflácia a hospodársky cyklus

Hospodársky cyklus, ktorý je podľa Marxa pre kapitalizmus prirodzený, je v skutočnosti dôsledkom inflácie vlády. Nové peniaze, ktoré vďaka podpore vlády vydá bankový systém, sú požičané podnikateľom. Týmto podnikateľom sa tieto peniaze zdajú byť pravými investíciami. Tieto peniaze však, na rozdiel od trhových investícií, nepochádzajú z úspor. Ako sú peniaze investované a prechádzajú ekonomikou, ľudia sa vrátia k starému pomeru spotreby k úsporám. Ak napríklad ľudia šetria a investujú 20% príjmu a zvyšok spotrebujú, vďaka novovytvoreným peniazom sa zdá, že ľudia sporia viac. Keď sa však peniaze dostanú k verejnosti a tá sa vráti k starému pomeru 20:80, pri mnohých investíciách sa ukáže, že išlo o mrhanie. Inflačné úvery tak deformovali trh a zviedli podnikateľov. Likvidácia chybných investícií so sebou prináša krízu.

Vina ekonómov

Nielenže z inflácie profitujú určité skupiny ľudí, inflácia je tiež podporovaná väčšinou „moderných“ ekonómov. Títo ekonómovia nedokážu akceptovať subjektívnu teóriu hodnoty, ktorá bola formulovaná ekonómami voľného trhu. Táto teória hovorí o tom, že hodnota ekonomického statku vychádza len z ohodnotenia jednotlivcov a nemôže byť teda produktom matematických modelov v počítačoch. Inflácia tiež často vedie ku kontrole cien a miezd, čo ničí cenový systém, plánovací mechanizmus trhovej ekonomiky.

Morálnosť a presun platieb

Ak by už inflácia nemala byť odmietnutá kvôli ničomu inému, mala by byť odmietnutá na základe morálky. Inflácia je zdaňovanie podvodom. Vláda podvádza ľudí ohľadom bremena daní a ohľadom toho, kto ho znáša. Pracujúca a stredná trieda je ochudobňovaná, zatiaľ čo chudobní sú tlačení ešte nižšie. Okrem presunu bohatstva sa tiež presúva moc – od občanov k vláde.

Trhové peniaze?

V Kalifornii počas 40. a 50. rokov 19 storočia obiehali súkromne razené zlaté mince. Súkromná razba bola zakázaná v roku 1864, no ministerstvo financií sa ešte v roku 1914 snažilo zastaviť obeh týchto mincí v San Franciscu. Dôvod bol ten, že súkromné mincovne razili mince vyššej kvality ako vláda. Mince boli často krát o 1% ťažšie, aby ich používateľ bol chránený pred stratou kovu v dôsledku opotrebovania. Súkromné mincovne sa držali vyššej kvality preto, lebo boli chránené len svojou povesťou. Nemohli zákazníkov donútiť akceptovať peniaze nižšej kvality podobne, ako vláda.

Sever financoval Občiansku vojnu stovkami miliónov dolárov bankoviek Greenback, v dôsledku čoho sa ceny medzi rokmi 1861 a 1865 zdvojnásobili. Kalifornia však v tom čase naďalej používala ako peniaze zlato, napriek tomu, že zákonným platidlom boli papierové peniaze, ktoré mohli byť ľudia donútení používať. Ak sa však niekto pokúsil splatiť svoje dlhy v papierových peniazoch, na čo mal podľa zákona nárok, ľudia ním opovrhovali a veriteľ by ho pravdepodobne zverejnil v novinách, po čom by bol prakticky bojkotovaný.

Zákony o zákonnom platidle

Prinajmenšom by sme mali zrušiť zákony o zákonnom platidle, ktoré nútia ľudí prijímať vládne peniaze a vytvoriť zlatý štandard, ktorý by politici a bankári nemohli znehodnotiť. Zákony o zákonnom platidle prikazujú ľuďom, čo musia akceptovať ako platbu. Ak by vláda vydávala len čestné peniaze, takéto zákony by neboli potrebné. Ale keď vláda peniaze znehodnocuje, tieto zákony ľudí utláčajú. Zákon o zákonnom platidle tak preferuje dlžníkov pred veriteľmi. Na tom však získavajú len súčasní dlžníci. Budúci dlžníci sú penalizovaní vzácnosťou pôžičiek, ktoré vytvorila inflácia a zákony o zákonnom platidle.

Ako tiež uvádza novinár William Rees-Mogg – „(zlato) navracia realitu do platieb za prácu a k úsporám. Umožňuje to nielen podnikateľovi, ale každému občanovi, plánovať svoj ekonomický život do budúcnosti a napĺňať svoje plány. Dáva reálny cieľ nielen veľkým ambíciám, ale aj tým skromným. (…) Zbavilo by nás to nielen inflácie, ale aj ekonomickej nehanebnosti, ktorá je horšia ako samotná inflácia.“