Warning: is_dir(): open_basedir restriction in effect. File(/tmp) is not within the allowed path(s): (/website/oldweb-sulik.sk/:/usr/local/lib/php/:/usr/local/share/pear/:/website/tmp/) in /zeta/website/oldweb-sulik.sk/wp-content/plugins/wp-simple-firewall/src/lib/vendor/fernleafsystems/wordpress-services/src/Core/Fs.php on line 466
Teória nevyužitých zdrojov - William H. Hutt | Sulik.sk
Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

William H. Hutt – Teória nevyužitých zdrojov

Teória nevyužitých zdrojov - William H. HuttKniha Teória nevyužitých zdrojov, ktorú napísal britský ekonóm William H. Hutt, ukazuje diametrálne odlišný pohľad na uznávanú Všeobecnú teóriu Keynesa. William H. Hutt ide v tejto knihe až k jadru veci, ktorým sú tzv. „nevyužité zdroje“. Tie by sa mali dať do pohybu za pomoci vládnych stimulov -, či už fiškálnych alebo monetárnych. Teória nevyužitých zdrojov však ukazuje, že takýto prístup je absurdný. Na tzv. „nevyužitých zdrojoch“ totiž nie je samo o sebe nič neekonomické alebo neefektívne. Vládne zásahy snažiace sa dodržiavať Keynesove odporúčania sú tak vopred odsúdené na neúspech.

Excerpt knihy “Teória nevyužitých zdrojov” od autora William H. Hutt je vám dostupný aj vo formáte PDF a ePub. Pre downloadnutie kliknite na vybranú ikonku.
Ekonomické knihy na downloadnutie ePub formáteEkonomické knihy na stiahnutie PDF formáte
Ďalšie ekonomické knihy na stiahnutie >>
Zakúpiť knihu Theory of Idle Resources >>

Prístup zastávajúci skutočnosť, že niektoré nevyužité zdroje sú v poriadku, zatiaľ čo iné predstavujú istý a nevyhnutný problém, je podľa Williama H.Hutta absurdný. Na základe tohto a ďalších Keynesových logických omylov Teória nevyužitých zdrojov teda celú Všeobecnú teóriu spochybňuje. A výsledok je napokon jednoznačný. Keynesove poznatky boli vyvrátené už v roku 1939! Je však veľká škoda, že William H. Hutt a jeho Teória nevyužitých zdrojov sú väčšinou ekonómov tak hrubo prehliadané.

Teória nevyužitých zdrojov – Úvod

Vládne zásahy s cieľom stimulovať ekonomiku a zvýšiť zamestnanosť z dlhodobého hľadiska zamestnanosť znižujú. Príkladom môže byť hypotekárna bublina v USA, ktorá spľasla v rokoch 2007-2008. Túto bublinu nafúkla tlačením peňazí centrálna banka a jej rast podporili aj ďalšie vládne politiky. V dôsledku toho boli i napriek tomu, že sa na to nehodili, milióny ľudí vtiahnutých do stavebného sektora. Títo ľudia stavali domy, ktoré nakoniec nikto nechcel. A keď bublina spľasla, bez možnosti získať prácu sa ocitlo aj množstvo vysoko kvalifikovaných pracovníkov.

Huttov koncept nižšej ako optimálnej zamestnanosti (sub-optimalemployment) sa vzťahuje na produktívne zdroje, ako aj na ľudí. V rozpore s Keynesom, vo všeobecnosti je pre produktívne zdroje lepšie, aby zostali nevyužité, akoby mali byť využité nesprávne. Sporitelia „nehromadia“ svoje úspory, ako hovoril Keynes, keď svoj investičný kapitál držia mimo ekonomickej bubliny. Naopak, poskytujú enormnú ekonomickú službu tým, že po spľasnutí bubliny tu ešte stále zostane kapitál na investovanie. Ako hovorí William H. Hutt, samotná „dostupnosť“ zdroja, či už ide o továreň, náradie, pracovníkov alebo peniaze, vykonáva užitočnú službu.

William H. Hutt bol tiež pravdepodobne prvým ekonómom, ktorý vysvetlil, prečo vyššie mzdy dosiahnuté odbormi v skutočnosti pochádzajú z vreciek iných pracovníkov a nie zo zisku podnikateľov. Jednoducho povedané – vysoké mzdy znižujú zamestnanosť v sektoroch s vplyvom odborov, a tak zvyšujú ponuku pracovníkov v iných sektoroch. To následne znižuje mzdy v sektoroch bez vplyvu odborov. Pracujúci sú navyše zároveň i spotrebiteľmi a môžu tak platiť za daný tovar viac. Podľa Hutta vo všeobecnosti platí, že chudobní takto trpia najviac.

Definícia nevyužitosti

Podobné prípady existujú pri nevyužitosti práce, nástrojov a všetkých ostatných zdrojov.

Pri daných problémoch sa zvyčajne hovorí o „nadbytočných kapacitách“ vo forme nástrojov a „nezamestnanosti“ v prípade práce. V prípade čisto prírodných zdrojov však žiadne „problémy“ nevyužitosti nepoznáme. Opatrnejší ekonómovia však zbadali, že „vyrobené“ a „nevyrobené“ zdroje sú spravované podľa rovnakých princípov užitočnosti. Budeme sa teda zaoberať rôznymi konceptmi nevyužitosti zdrojov vo všeobecnosti.

Užitočnosť alebo nevyužitosť nemožno merať

V prípade nevyužiteľnosti zdrojov môžeme hovoriť len o kvalite, no nie o kvantite. Môžeme hovoriť napríklad o tom, akú časť roka alebo pracovného času sú určité prostriedky využívané. O množstve využiteľnosti však nemožno hovoriť v žiadnom inom prípade. Nemôžeme dať dohromady napríklad počet hodín využitia lokomotívy, koľajníc a železničného semaforu. Rovnako tak nemôžeme agregovať zamestnanosť rušňovodiča, požiarnika a strážcu.

Keynesov pokus merať „zamestnanosť“ má absurdné implikácie

Keynes sa však snaží ponímať zamestnanosť práce ako merateľný stav. Hovorí o sume zamestnanosti medzi rôznymi povolaniami. Rozlišuje medzi nimi na základe výšky ich miezd. Keynes však napodiv uznáva, že výstup tovarov a služieb nie je homogénny a merať ho nemožné. No pri nahradení pojmom „zamestnanosť“ neunikol nemožnosti definovať agregátny výstup. Keďže, ak sú rôzne druhy „zamestnanosti“ chápané tak, že majú nejakú hodnotu, nerozmýšľame o nich v skutočnosti ako o výstupe služieb? Ako inak môžu byť hodnotené?

A aj tak celá Keynesova všeobecná teória je založená na funkcii agregovanej ponuky, ktorá predpokladá, že zamestnanosť možno merať. Pri snahe vyhnúť sa nezmyselnému pojmu „výstup“ sa Keynes nevyhol jeho konceptu. Jeho pojem zamestnanosť teda nemá žiaden zmysel.

Bezcenné zdroje

Bezcenné nevyužité zdroje sú také zdroje, ktoré by sa neoplatilo nikomu využiť, ani keby mohli byť využité zadarmo.

Pre „praktických“ ekonómov nie je bežné, aby nespracované prírodné zdroje považovali za „nevyužité“. Ekonomicky však nie sú odlišné od práce a spracovaných zdrojov.

Pseudo-nevyužitosť

Pseudo-nevyužitosť existuje vtedy, keď je kapitálová hodnota zdrojov väčšia, ako ich odpadová hodnota , zatiaľ čo ich čistá hodnota prenájmu je nulová.

Zdroje môžu byť „bez prenajímacej hodnoty“ aj keď dokážu byť prenajaté, ale po a) dosiahnuteľná cena je nedostatočná na pokrytie opotrebenia a straty špecializácie a po b) existuje väčšia následná strata alebo menší následný výnos ku kapitálovej hodnote. Čistú hodnotu prenájmu teda musíme chápať ako hrubú hodnotu prenájmu mínus opotrebenie.

V stave pseudo-nevyužitosti zdroje vykonávajú službu „dostupnosti“

Napríklad hotel, ktorý je prevádzkovaný len v letnom čase, by mohol byť príbytkom pre miestnych chudobných ľudí mimo sezóny. No ak následné poškodenie/opotrebenie a náklady na dohľad nemôžu byť pokryté poplatkom tých chudobných, najlepším využitím tejto budovy by bolo jej zavretie. Tento stav by bol sociálne produktívny. Je zrejmé, že vždy existujú zdroje, ktoré vykonávajú žiadané služby prostredníctvom ich samotnej pasívnej existencie. To je služba „dostupnosti“.

Dané zdroje môžu byť schopné prenajatia pre určité iné účely, ale tak by priamo stratili ich dostupnosť pre nejakú špeciálnu úlohu. Takže ich súčasné využitie je považované za také, ktoré by pravdepodobne prinieslo stratu kapitálovej hodnoty. Strata dostupnosti je jedným z prípadov straty špecializácie. Tieto zdroje by teda mali byť považované za zdroje s nulovou čistou hodnotou prenájmu.

Pseudo-nevyužitosť môže byť ukázaná v kapitálových statkoch spotrebiteľov a v kapitálových statkoch výrobcov.

Najjednoduchšie príklady produktívnej služby vykonávanej samotnou dostupnosťou vyzerajú takmer hlúpo. Ide o kapitálové statky spotrebiteľov občasného využitia ako DVD prehrávač, ktorý je púšťaný len vo výnimočných časoch, oblek, ktorý je obliekaný len počas svadieb a pohrebov alebo obraz, ktorý poskytuje zrejmé „uspokojenie“ len vtedy, keď sa naň niekto skutočne pozerá. Nazvať stav týchto predmetov pseudo-nevyužitosťou môže znieť ironicky. Spoločným zrejmým hľadiskom všetkých týchto vecí je to, že sú kúpené, aby „boli dostupné“. Podstatná časť tovární v rozvinutom svete sa podobne nachádza v takomto stave.

„Dostupnosť“ môže byť považovaná za trvalo nakupovanú vo forme kapitálovej investície dokedy nastane jejvyužitie alebo ako trvalo užívaná a spotrebovávaná vo forme príjmu.

Čistá strata príjmov zo zdrojov v stave pseudo-nevyužitosti môže byť považovaná za kumulovanú investíciu neuskutočneného príjmu. Suma rovná úrokom z odpadovej hodnoty môže byť ponímaná ako neustále investovaná v zdrojoch. Človek vlastniaci tieto zdroje samozrejme musí veriť, že z tejto kumulatívnej investície raz bude mať výnos. „Dostupnosť“ je tak nakupovaná ako kapitál.

V iných prípadoch je samotná dostupnosť realisticky považovaná za príjem. Všetky kapitálové statky v mojom dome od obrazu, cez DVD prehrávač, až po hasiaci prístroj mi prinášajú trvalé uspokojenie len vďaka môjmu vedomiu, že sú tam. Podobne nemôžeme povedať, že požiarna stanica nevykonala žiadnu službu v mesiaci, keď v meste neboli žiadne požiare.