Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Giffenov statok – Giffen Good (nl. – angl.)

Giffenov statok (Giffen Good): statky pomenované po Robertovi Giffenovi (1837– 1910), pri ktorých je dopyt opačný než pri normálnych statkoch. Pri zvyšujúcej sa cene štandardného normálneho tovaru ľudia nakupujú jeho menšie množstvo. V prípade Gifenových statkov však s ich zvyšujúcou sa cenou rastie aj záujme o ich množstvo.

Inak povedané, dopytová krivka Giffenovho statku je neštandardne rastúca. Pre Giffenov statok platí, že dôchodkový efekt je významnejší než substitučný efekt. Ak má ísť o Giffenov statok, tak musí spĺňať nasledovné podmienky: musí byť inferiórny, substitučné statky nie sú dostupné a s klesajúcim príjmom u ľudí rastie ich dopyt po tomto statku.

Je to teoretický koncept, pretože je veľmi náročné stretnúť sa v reálnom živote s takými statkami, ktoré by neboli ovplyvnené zákonom ponuky a dopytu. Alfred Marshall poskytol tradičný príklad potravín, spotrebovávaných chudobnými ľuďmi, ktoré tvoria základ ich stravy.

Napríklad, nárast ceny zemiakov spôsobí, že človek, ktorého hlavnou stravou sú zemiaky a má málo peňazí na iné potraviny, sa vzdá iných statkov a nakúpi dokonca viac zemiakov. Dôchodkový efekt tak prekryje substitučný. Taký človek by sa nevzdal zemiakov, pretože neexistuje iný lacný statok, ktorý by nahradil zemiaky ako hlavný zdroj jeho stravy.

Pozri: inferiórny statok, dôchodkový efekt, substitučný efekt >>

*****

Giffen Good: goods named after Robert Giffen (1837–1910), where demand is opposite to that for normal goods. For normal goods, as prices increase individuals purchase less. For Giffen goods, as prices increase individuals purchase more. In other words, the demand curve for a Giffen good slopes upward. For a Giffen good, the income effect is larger than the substitution effect. The Giffen good meets the following conditions: it is “inferior,” substitute goods are not available, and as income decreases/prices decrease, demand for the good rises. This is a theoretical concept as it is extremely difficult to come up with goods in real life that would not be affected by the laws of supply and demand. Alfred Marshall gave a traditional example of the food products consumed by impoverished people that make up the basis of their diet. Let us say, if a person mostly relies on potatoes as the staple product and has little money left for other food products, a rise of prices for potatoes would force such a person to give up other goods and thus buy even more potatoes, i.e., the income effect would overpower the effect of substitution. Such a person would not be able to give up potatoes as there is no other cheap product which could be used as a substitute for potatoes, the main product of the diet. See Inferior Good, Income Effect, Substitution Effect.

Späť na stránku ekonomických pojmov >>