Merkantilizmus (Mercantilism): ekonomická teória, ktorá bola široko prijímaná a do praxe zavádzaná vládami v 16. a 17. storočí. Merkantilizmus tvrdil, že hlavnou podmienkou prosperity štátu je predaj statkov za zlato. Hromadenie zlatých rezerv (bullionizmus) považovali za žiaduci jav a známku úspešného hospodárstva. Podľa merkantilistov, import tovarov, ktorý spôsoboval odliv zlata za hranice, mal byť obmedzovaný. Názory merkantilistov boli rozšírené v Španielsku, Anglicku, Nemecku a vo Francúzsku, kde sa vládnuci monarchovia snažili prinútiť domáci priemysel na využívanie výhradne miestnych zdrojov (zdrojov v domácej krajine). Protekcionistické názory merkantilistov boli kritizované predstaviteľmi klasickej ekonomickej školy, najmä Adamom Smithom a jeho nasledovníkmi. Úvahy merkantilistov sa odrážajú aj v dnešnom myslení, najmä v diskusiách o stave bežného účtu platobnej bilancie, keď sa zvýrazňuje potreba jej prebytku, t.j. prevyšovania vývozu nad dovozom.
*****
Mercantilism: an economic theory which became widely adopted by government in the 16th and 17th centuries. Mercantilists asserted that the main condition for the prosperity of a state was active sale of goods in exchange for gold. The accumulation of gold reserves (bullionism) was considered desirable and a sign of a successful economic state. According to the mercantilists, gold reserve-draining imports should be limited. Mercantilist views were widely spread in Spain, England, Germany and France where the ruling monarchs attempted to force the local industry to use only national resources. The protectionist views of the mercantilists were later criticized by the representatives of classical school of economics, notably Adam Smith and his followers. Reflections of mercantilism can still be seen today, especially when discussions on the current account balance stress the desirability of its surplus, i.e., export surplus over import.
Vytlačiť článok
