Zákon zoskupenia (Law of Association): zákon formulovaný Davidom Ricardom v Princípoch politickej ekonómie a zdanenia (Principles of Political Economy and Taxation, 1817). Tento zákon dokazoval zrejmú výhodu deľby práce dokonca v tých prípadoch, keď jedinec alebo skupina (napr. aj krajina) je lepšia a prodkutívnejšia vo všetkých ohľadoch (absolútne) než iný jedinec alebo skupina. Ricardo analyzoval následky slobodného obchodu medzi dvoma krajinami, z ktorých jedna mala prirodzenú výhodu vo vzťahu k druhej za predpokladu, že práca a kapitál sa nemôže medzi nimi voľne pohybovať. Ricardo ukázal, že deľba práce a slobodný obchod je prínosný pre obidve krajiny, ak sa krajina s vyššou produktivitou práce špecializuje na výrobu tých tovarov, kde má porovnateľne vyššiu produktivitu práce. Napríklad „pracovité mesto“ je produktívnejšie než „lenivé mesto“ vo všetkých ohľadoch. Pracovité mesto vyrobí stôl za 4 hodiny, čo trvá Lenivému mestu 5. Pracovitému mestu trvá 2 hodiny vyrobiť stoličku, čo trvá lenivému 4.
Hodiny potrebné na produkciu jedného kusa.
Kraj Stoly Stoličky
Pracovité mesto 4 2
Lenivé mesto 5 4
Na prodkuciu je daných 40 hodín. Ak bude pracovité aj lenivé mesto vyrábať aj stoličky aj stoly v 80 hodinách sa vyrobí 18 stolov a 30 stoličiek. Hoci je pracovité mesto dvakrát také efektívne vo výrobe stoličiek ako lenivé mesto a iba 1,25 násobne účinnejšie vo výrobe stolov, aj tak by bolo výhodnejšie pre obe krajiny, ak by pracovité mesto vyrábalo iba stoličky a lenivé mesto iba stoly. Ak by pracovité mesto vyrábalo iba stoličky a Lenivé mesto iba stoly, spolu by za 80 hodín vyrobili 16 stolov a 40 stoličiek, čo je relatívne viac výroby s relatívne najnižšími alternatívnymi nákladmi. Tento zákon je tiež nazývaný aj zákonom komparatívnej výhody. Pozri absolútna výhoda, náklady obetovanej príležitosti, komparatívna výhoda.
*****
Law of Association: a law defined by David Ricardo in Principles of Political Economy and Taxation in 1817 proving obvious advantages of the division of labour even in those cases when an individual or a group (e.g., a country) is superior to and more productive in all respects (i.e., absolutely) than another individual or group. Ricardo analysed the consequences of free trade between two countries, one of which has a natural advantage in relation to the other, using an assumption that labour and capital cannot move freely between them. Ricardo showed that division of labour and free trade is beneficial to both countries if the country with higher labour efficiency specialises in the production of goods in which it has a comparatively higher labour efficiency. Let us say that Busytown is more productive than Lazytown in all respects. Busytown produces a table in 4 hours where Lazytown takes 5; Busytown takes 2 hours to produce a chair, but Lazytown needs 4.
Hours Needed to Produce One Item
Country Tables Chairs
Busytown 4 2
Lazytown 5 4
The production of chairs and tables is given 40 hours. If both Busytown and Lazytown produced both chairs and tables, in 80 hours 18 tables and 30 chairs would be made. Since Busytown is twice as efficient in producing chairs as Lazytown, and only more efficient by a factor of 1.25 in making tables, it would be beneficial for both countries if Busytown made only chairs and Lazytown only tables. If Busytown made only chairs and Lazytown only tables for all of 80 hours, together they would produce 16 tables and 40 chairs, i.e., relatively more production with relatively lowest alternative costs. The law is also called the Law of Comparative Advantage. See Absolute Advantage, Opportunity Costs, Comparative Advantage.
Vytlačiť článok
