Adam Smith bol škótskym filozofom, politickým ekonómom a univerzitným profesorom. Smith je často považovaný za zakladateľa modernej ekonómie a jedného z najznámejších obhajcov slobodného trhu. Smith sa najviac preslávil svojím dielom Bohatstvo národov a vytvorením konceptu „neviditeľnej ruky trhu.“
„Individuálne úsilie slúži spoločnému dobru“
Adam Smith a jeho osobný život
Otec Adama Smitha zomrel 2 mesiace po jeho narodení, a tak bol Smith vychovávaný len svojou matkou. Už v štrnástich rokoch sa Smith stal študentom Univerzity v Glasgowe, kde študoval morálnu filozofiu. Smith neskôr študoval aj na Oxfordskej univerzite, no štúdium tam považoval za „intelektuálne utlmujúce“ a výrazne menej kvalitné ako na Univerzite v Glasgowe. Dobrým príkladom boja proti vzdelávaniu môže byť to, keď predstavitelia Oxfordskej univerzity našli Smitha, ako číta dielo Davida Huma Pojednanie o ľudskej prirodzenosti. Adam Smith bol za čítanie tohto diela potrestaný a kniha mu bola skonfiškovaná. David Hume bol pritom jedným z najvplyvnejších osôb v intelektuálnej tvorbe Adama Smitha. Smith neskôr učil na Univerzite v Edinburghu, na Univerzite v Glasgowe a cestoval a učil po kontinentálnej Európe. Pred svojou smrťou Adam Smith vyjadril sklamanie z toho, že za svojho života nedosiahol toľko, koľko mohol.
Bohatstvo národov a neviditeľná ruka trhu
Bohatstvo národov, celým názvom Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov, je dielom, ktoré preslávilo Adama Smitha. Ústredným odkazom tejto knihy je to, že ľudia si navzájom pri nasledovaní svojich sebeckých záujmov slúžia, a to zvyčajne ešte lepšie, ako keby si chceli slúžiť zámerne. Ďalším konceptom predstaveným v tejto knihe je tzv. neviditeľná ruka trhu. Ako Smith napísal:
„(žiadny jednotlivec) vo všeobecnosti nemá v úmysle presadzovať verejný záujem a tiež ani nevie, koľko verejného záujmu presadzuje. (…) tým, že tento jednotlivec usmerňuje priemyselné odvetvie spôsobom, ktorý prináša najväčšiu hodnotu, má v úmysle dosiahnuť len svoj vlastný prospech a v tomto, ako aj v mnohých ďalších prípadoch, je vedený neviditeľnou rukou k presadzovaniu cieľu, ktorý nebol žiadnou časťou jeho úmyslu. Nie vždy je tiež pre spoločnosť horšie, že tento úmysel nebol jeho časťou. Nasledovaním vlastného záujmu často presadzuje záujem spoločnosti efektívnejšie, ako keby to skutočne bolo v jeho úmysle. Nikdy som nespoznal mnoho dobra vykonaného tými, ktorí chceli ovplyvniť obchod pre verejné dobro.“
Kritici slobodného trhu sa však často z konceptu neviditeľnej ruky trhu vysmievajú a považujú ho za čistý výmysel. Viac o tom, ako táto neviditeľná ruka usmerňuje účastníkov na trhu tak, aby nasledovaním svojho vlastného záujmu slúžili ostatným, Adam Smith vysvetľuje takto:
„Dôvodom toho, že očakávame našu večeru, nie je dobrá vôľa mäsiara, pivovarníka alebo pekára, ale to, že dbajú na svoje vlastné záujmy. Nežiadame preto od nich ich ľudskosť, ale ich sebeckosť a nikdy im nehovoríme o svojich potrebách, ale o ich výhodách.“
Teória mravných citov
Zatiaľ čo Bohatstvo národov je dobre známe, Smithova predchádzajúca kniha Teória mravných citov toľko popularity nezískala. Sám Adam Smith pritom túto knihu považoval za svoje lepšie dielo a až do svojej smrti v tejto knihe vykonával rozsiahle úpravy. Smith vo svojej knihe píše o tom, že ľudská morálka závisí na súcite medzi jednotlivcom a inými členmi spoločnosti. Základom mravných citov tak podľa Smitha bol „vzájomný súcit.“ Cieľom Smitha bolo vysvetliť zdroj ľudskej schopnosti vykonávať morálne rozhodnutia napriek prirodzenému sklonu k sebectvu. Mnohí neprekvapivo túto knihu vnímajú ako nekonzistentnú s Bohatstvom národov, v ktorom je sebectvo uznávané. Podľa iných však Teória mravných citov Bohatstvo národov nevyvracia, ale dopĺňa a tieto dve diela spolu poukazujú na odlišné časti ľudskej povahy.
Adam Smith ako odporca trhu?
Adam Smith je často vnímaný ako nekritický zástanca trhu a kritikmi trhu je často parodovaný za svoju údajnú fanatickosť. V skutočnosti však povesti o Smithovom preferovaní trhu za každých okolností majú od pravdy dosť ďaleko. Adam Smith bol v skutočnosti zástancom rozsiahlych štátnych zásahov a dnes by rozhodne nepatril medzi najprotrhovejších ekonómov. Podľa ekonóma Herberta Steina by Bohatstvo národov mohlo ospravedlniť existenciu dnešného Úradu pre kontrolu potravín a liečiv, Komisiu pre bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov, povinné zdravotné výhody pri zamestnávaní, environmentalizmus a diskriminačné zdaňovanie „luxusu.“ Smith tiež podporoval bankové regulácie, štátnu podporu pre nové odvetvia , štátne financovanie vzdelávania, verejné práce, štátny poštový úrad, povinnú registráciu hypoték, obmedzenia vývozu pšenice, progresívne zdaňovanie a dokonca aj odvetné clá.
Pri spomínaných clách navyše Adam Smith nezostal len pri teórii. Adam Smith totiž až 12 rokov pracoval ako komisár škótskych colníc. Motiváciou pre výber tohto zamestnania navyše nebolo ani získanie dobrého zárobku za pohodlnú prácu, keďže za podobnú finančnú odmenu mohol zastávať aj vrcholný akademický post. Smith navyše vo svojom zamestnaní nebol pasívny, ale naopak, sám pracoval na rozširovaní vládnej moci v obmedzovaní zahraničného obchodu. Jeho hlavným „reformným“ návrhom bolo povinné automatické skladovanie všetkého dovezeného tovaru, čo malo colným úradníkom uľahčiť dozor. Samozrejme, na úkor zvýšenia administratívneho zaťaženia a obmedzenia trhu.
Vplyv
Napriek tomu, že Adam Smith zďaleka nebol takým zástancom slobodného trhu, ako sa hovorí, jeho vplyv na zväčšenie ekonomickej slobody je obrovský a nepopierateľný. Bohatstvo národov bolo predchodcom modernej ekonómie a Adam Smith svojimi dielami priamo ovplyvnil osobnosti ako sú Frédéric Bastiat, Milton Friedman, F. A. Hayek a, žiaľ, aj Marx a Keynes. Dokonca aj o bývalej britskej premiérke Margaret Thatcher sa hovorilo, že kópiu Bohatstva národov zvykla nosiť vo svojej kabelke. Argumenty Adama Smitha boli tiež jedným z najvplyvnejších dôvodov ústupu merkantilizmu v Anglicku v 18. storočí a následne aj iných protrhových reforiem nielen v Anglicku, ale aj v iných krajinách.
Adam Smith – Citáty
„Cnosti by sme sa mali báť viac ako hriechu, pretože jej výstrelky nie sú predmetom usmerňovania svedomia.“
„Zľutovanie s vinnými je krutosťou voči nevinným.“
Vytlačiť článok
