Warning: is_dir(): open_basedir restriction in effect. File(/tmp) is not within the allowed path(s): (/website/oldweb-sulik.sk/:/usr/local/lib/php/:/usr/local/share/pear/:/website/tmp/) in /quad/website/oldweb-sulik.sk/wp-content/plugins/wp-simple-firewall/src/lib/vendor/fernleafsystems/wordpress-services/src/Core/Fs.php on line 465
Claude Frédéric Bastiat - francúzsky ekonóm | Ekonómovia
Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Claude Frédéric Bastiat (1801-1850)

Claude Frédéric Bastiat - francúzsky ekonóm Claude Frédéric Bastiat (* 30. jún 1801, Bayonne, Francúzsko – † 24. december 1850, Rím) bol francúzskym ekonómom a istý čas tiež poslancom francúzskeho parlamentu. Napriek tomu, že Frédéric Bastiat dnes medzi ekonómami nie je veľmi známy, jeho myšlienky mali zásadný vplyv na dnešnú podobu rakúskej, ale aj mainstreamovej ekonómie. Svojimi satirickými dielami propagoval myšlienky voľného trhu a vysmieval sa protekcionizmu. Bol liberálnym členom francúzskeho Národného zhromaždenia (Assemblée nationale).

“Štát je veľká fikcia, prostredníctvom ktorej sa každý snaží žiť na úkor všetkých ostatných.”

Frédéric Bastiat a jeho osobný život

Frédéric Bastiat bol od svojich 10 rokov sirotou a vychovávali ho jeho starí rodičia. V 17 rokoch odišiel zo školy a začal pracovať v rodinnom podniku v meste Bayonne. Práve tam Bastiat po prvýkrát videl na vlastné oči ničenie štátneho protekcionizmu, ktorého dôsledkom bolo zatváranie skladov, klesajúca populácia, rastúca chudoba a nezamestnanosť. Keď mal Bastiat 25 rokov, jeho starý otec zomrel a zanechal mu rodinné dedičstvo. Frédéric Bastiat si teda najal ľudí, ktorí sa o tento majetok budú starať, aby sa sám mohol venovať napĺňaniu svojich intelektuálnych túžob.

Bastiat tak mohol čítať množstvo kníh o filozofii, histórii, politike, náboženstve či cestovaní, no na svoje vlastné teórie prichádzal najmä konverzáciou s inými. Svoj prvý ekonomický článok Frédéric Bastiat napísal až koncom roka 1844. Počas svojich následných ciest Francúzskom, pri ktorých šíril svoje ekonomické myšlienky, sa však Bastiat nakazil tuberkulózou, na ktorú v roku 1850 zomrel. Dielo Bastiata je tak obzvlášť pôsobivé vzhľadom na to, že bol aktívnym ekonómom len počas týchto šiestich rokov.

Štýl písania

Frédéric Bastiat síce bol ekonómom, no zložité vyjadrovanie alebo množstvo komplikovaných pojmov by sme u neho hľadali len ťažko. Frédéric Bastiat totiž dokázal vo svojich dielach vysvetliť aj tie najnáročnejšie problémy tak, že im mohli porozumieť aj laici, ktorí sa nikdy vo svojom živote ekonómiou nezaoberali. Aj preto sú Bastiatove diela často odporúčané ako veľmi príjemné až zábavné oboznámenie sa s ekonómiou. Prístupnosť pre začiatočníkov však neznamená, že Bastiat vo svojich dielach robil kompromisy a pravdu zjednodušoval. Naopak, jeho diela obstoja aj pri kritickom pohľade skúsených ekonómov. Aj tí si pri čítaní jeho diel môžu často uvedomiť iný uhol pohľadu na im známe veci, a preto je Bastiatove diela možné odporučiť skutočne každému.
Samozrejme, nikto sa nemôže páčiť všetkým, a tak aj Bastiatove priame a jasné písanie niektorí ekonómovia odsudzovali ako nedostatočne rigorózne. Podľa Karla Marxa bol Frédéric Bastiat „najplytkejším, a tak najúspešnejším zástupcom zástancov vulgárnej ekonómie.“ No zatiaľ čo Marxove myšlienky prispeli k zrejme najväčšiemu ničeniu v histórii ľudstva, Bastiatove myšlienky potvrdzujú svoju správnosť dnes, rovnako ako v minulosti.

Negatívna železničná trať a argumentácia ad absurdum

Frédéric Bastiat často vyvracal návrhy zástancov štátnych zásahov, pričom to, kam by tieto návrhy mali logicky viesť, ukazoval na príkladoch ad absurdum. Jedným z najlepších príkladov takejto argumentácie bol koncept tzv. „Negatívnej železnice“.

Medzi Parížom a Madridom mala byť postavená nová železničná trať. Niekto však navrhol, aby táto trať mala prestávku v meste Bordeaux. Ak by totiž náklad a cestujúci museli zastaviť v tomto meste, pomohlo by to tamojším hoteliérom, námorníkom a množstvu ďalších osôb. Bastiat teda povedal – dobre, nech tam tá železnica má nútenú prestávku. No prečo by teda nemala mať prestávku aj v mestách Angouléme, Poitiers, Tours, Orleans a vlastne v úplne všetkých medzistaniciach? Čím viac prestávok, tým viac peňazí za skladovanie, tým viac peňazí pre ľudí v týchto mestách a podobne. Mohli by sme mať dokonca železnicu, ktorá by nebola zložená z ničoho iného ako z týchto prestávok – negatívnu železnicu!

Bastiat ďalej hovorí o inom hypotetickom príklade, v ktorom by železnica medzi Španielskom a Francúzskom znížila ceny tovarov medzi týmito dvoma krajinami. To by sa zrejme nepáčilo niektorým španielskym ani francúzskym výrobcom, keďže ich zisky by klesli. Ako riešenie by tak mohli navrhnúť zavedenie ciel na dovezený tovar, ktorý by ceny vrátil na pôvodnú úroveň. No tieto clá by v takom prípade úplne zmazali všetky prínosy, ktoré by vznikli vďaka tejto železnici. Bastiat preto navrhuje efektívnejšie riešenie ad absurdum – vláda by mala radšej zničiť železnice všade tam, kde vyššia konkurencia vedie k nižším lokálnym cenám. No keďže toto by musela vláda spraviť prakticky všade, Bastiat navrhuje, aby vláda jednoducho postavila pokazenú alebo „negatívnu“ železnicu už od začiatku a nemusí tak márniť čas clami a poctivou výstavbou železničných tratí.

Frédéric Bastiat tiež hovorí, že môžeme hľadať aj iné návrhy, ako odrádzať ľudí od efektívnosti a vytvoriť tak viac pracovných miest. Kráľ by napríklad mohol zakázať ľuďom používať pravé ruky, alebo im ich rovno dať odseknúť. Potom bude na výrobu tých istých vecí potrebný viac ako dvojnásobok ľudí, čo povedie k viac ako dvojnásobnému množstvu pracovných miest.

Obchodná bilancia

Frédéric Bastiat tiež adresoval aj ďalšiu obľúbenú vec protekcionistov – snahu bojovať proti zápornej obchodnej bilancii, a teda proti stavu, keď je dovoz vyšší ako vývoz. Bastiat uvádza príklad, keď francúzsky obchodník dopravil do USA tovar za 50 000 dolárov, predal ho za 67 000 dolárov a za týchto 67 000 dolárov kúpil bavlnu, ktorú doviezol do Francúzska. Keďže import Francúzska bol vyšší ako export, išlo tak o negatívnu obchodnú bilanciu. Bastiat preto povedal, že z pohľadu odporcov obchodnej bilancie by bolo lepšie, keby mu loď s bavlnou na ceste z USA zničila búrka. Colný úrad by zaznamenal kladnú obchodnú bilanciu a všetci by boli spokojní. No keďže na búrky sa spoľahnúť nedá, podľa Bastiata by bolo lepšie, keby jednoducho francúzska vláda nariadila potopenie všetkého tovaru obchodníka, hneď ako opustí francúzsky prístav, vďaka čomu by si zabezpečila priaznivú obchodnú bilanciu.

Klam rozbitého okna a vyvrátenie keynesianizmu

Jedným z najprínosnejších myšlienok Bastiata je príbeh o tzv. Klame rozbitého okna. Klam rozbitého okna hovorí o tom, ako syn obchodníka kvôli svojej nedbalosti rozbije okno. Obchodník je nahnevaný, no okoloidúci mu hovoria, že nejde o nič zlé. Koniec koncov, ak by sa nerozbíjali okná, z čoho by žili sklenári? A to je len začiatok. Sklenár za opravu získa 6 frankov, ktoré použije napríklad na kúpu nového obleku. Tým dá prácu krajčírovi, ktorý opäť utŕžené peniaze minie inde, a tak ďalej. Nedbalý chlapec tak v skutočnosti nie je ničiteľom, ale hrdinom. Na podobnom zmýšľaní je založená aj keynesiánska ekonómia. Aj preto boli počas krízy vďaka „šrotovnému“ ničené mnohé dobré autá v USA, na Slovensku, ale aj v iných krajinách, len aby sa „podporila ekonomika“.

No zatiaľ čo obhajcovia chlapca a keynesiáni dobre popisujú to, čo vidieť je (stimulácia ekonomiky), to, čo vidieť nie je (škoda u chlapcovho otca), prehliadajú. Ak by si totiž kúpil tento obchodník oblek priamo, ekonomika by bola „stimulovaná“ rovnako a nemal by len funkčné okno, ale aj svoj oblek. Ekonomika tak v prípade rozbitého okna nie je bohatšia, ale chudobnejšia – práve o to rozbité okno. Ničenie užitočných vecí logicky bohatstvo nevytvára, ale znižuje. A zatiaľ čo na toto prišiel Bastiat ešte v predminulom storočí, dnešní politici a „ekonómovia“ to nepochopili dodnes.

Ekonomické harmónie

Jedným z najvplyvnejších diel Frédérica Bastiata je kniha Ekonomické harmónie. Ekonomickou harmóniou pritom Bastiat myslel to, že slobodný trh funguje harmonicky aj bez štátnych zásahov. Podľa Bastiata sú však záujmy všetkých členov v spoločnosti v harmónii vtedy a len vtedy, keď je rešpektované súkromné vlastníctvo. Slobodný trh tak nefunguje v rozpore so záujmami žiadnej spoločenskej vrstvy – s výnimkou podvodníkov a zlodejov, ktorí chcú žiť z ukoristeného majetku druhých. Ako to Bastiat zhrnul: „Slobodný trh dokáže uspokojiť všetky záujmy, okrem zájmov tých, ktorí chcú z akéhokoľvek dôvodu napádať majetok ostatných.“

Fréderic Bastiat ukazoval, že v harmónii sú aj záujmy skupín ľudí, ktoré sú bežne vnímané ako protichodné. Takýmto príkladom boli napríklad dlžníci a veritelia. Dlžník má záujem na tom, aby sa darilo jeho veriteľovi – lebo inak mu nebude môcť poskytnúť ďalšie financie. Veriteľ má rovnako záujem na tom, aby sa darilo dlžníkovi, keďže inak tento dlžník nebude schopný splatiť dlh aj s úrokom. Podobných príkladov Bastiat uviedol mnoho, napríklad vzťah medzi výrobcami a spotrebiteľmi, pracujúcimi a držiteľmi kapitálu, občanmi a cudzincami a podobne.

Prečo ľudia neznášajú reformy

Frédéric Bastiat tiež písal o tom, prečo sa ľudia tak intenzívne bránia všetkým snahám o reformovanie štátu a prečo aj snahy o zmeny zjavne škodlivých politík neustále zlyhávajú. Ako písal Bastiat: „Vo chvíli, keď sa snažíte zničiť (zlý systém), každý protestuje. (…) tí, ktorí protestujú pritom vždy majú na prvý pohľad pravdu, keďže je ľahšie ukázať zmätok, ktorý nutne sprevádza reformy ako poriadok, ktorý ich nasleduje.“
Bastiat tiež hovorí, ako odporcovia reforiem získavajú moc, keď vyhlasujú: „Autority vás zavádzajú. Ak by sme boli na ich mieste, zaplavili by sme vás výhodami a oslobodili od daní.“ No aj keď prebehne revolúcia, ktorá takúto vládu nastolí, nová vláda „nie je o nič menej zahanbená ako predchádzajúca,“ keďže zistí, že sľúbiť je oveľa ľahšie ako konať. Skôr či neskôr tak aj nová vláda skončí v situácii, v ktorej bola tá stará. Je až mrazivé, že tento začarovaný kruh sa nezastavil ani po viac ako 160 rokoch od Bastiatovej smrti.

Štát nie je spoločnosť

Frédéric Bastiat tiež ukazuje, ako sa dodnes nezmenili ani reakcie ľudí na kritiku štátnych zásahov. Ako písal: „Socializmus, rovnako ako staroveká politická filozofia, z ktorej vychádza, si mýli vládu a spoločnosť. Preto zakaždým, keď nechceme, aby bola vec vykonávaná vládou, socialisti prídu k záveru, že nechceme, aby daná vec bola vôbec vykonávaná. Sme proti štátnemu vzdelávaniu – a tak sme proti všetkému vzdelávaniu. Sme proti štátnemu náboženstvu – a tak nechceme vôbec žiadne náboženstvo. (…) Je to rovnaké, ako keby nás obvinili z toho, že nechceme jesť, lebo sme proti pestovaniu obilnín štátom.“

Claude Frédéric Bastiat – Citáty

„Život, sloboda a majetok neexistujú preto, lebo ľudia vytvorili zákony. Naopak, fakt, že život, sloboda a vlastníctvo existovali predtým umožnil, aby zákony vôbec mohli vzniknúť.“

„Vďaka cnosti výmeny je prosperita človeka prospešná pre všetkých ostatných.“

„Ak sú prirodzené tendencie ľudstva také zlé, že nie je bezpečné povoliť ľuďom slobodu, ako je možné, že tendencie týchto organizátorov sú vždy dobré? Nepatria títo zákonodarcovia a nimi menovaní zástupcovia tiež k ľudskej rase? Alebo veria, že oni sami sú vytvarovaní z krajšej hliny ako zvyšok ľudstva?“

„Všade, kde je lúpežníctvo dostatočne zaužívané, je vytvorený právny systém, ktorý ho povoľuje a morálny systém, ktorý ho velebí.“