Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

David Ricardo (1772-1823)

David Ricardo - ekonómomDavid Ricardo bol britským politickým ekonómom a jedným z najvplyvnejších ekonómov v histórii. Jeho teórie výrazne prispeli k rozvoju ekonomického myslenia a mali tiež významný dopad aj na reálnu politiku a ekonomiku. David Ricardo je najviac známy svojou teóriou komparatívnej výhody, ktorá je dodnes základom obhajoby medzinárodného obchodu a stala sa tiež základom pre rozvoj ďalších ekonomických teórií. Niektoré teórie Davida Ricarda však neboli práve najšťastnejšie a, žiaľ, aj tie si našli svojich vplyvných priaznivcov.

„Farmár a výrobca nemôžu žiť bez zisku o nič viac, ako môže žiť pracujúci bez mzdy.“

David Ricardo a jeho osobný život

David Ricardo bol tretím z osemnástich detí židovskej rodiny portugalského pôvodu. Otec Davida Ricarda bol úspešným burzovým maklérom, v čom bol vzorom aj pre Davida. David Ricardo však neskôr konvertoval zo židovskej na katolícku vieru, v dôsledku čoho ho jeho rodičia vydedili. Po odluke od rodiny Ricardo začal sám obchodovať na burze, čo mu neskôr prinieslo značný majetok o hodnote približne 100 miliónov dnešných dolárov. Vďaka tomuto majetku sa Ricardo mohol venovať svojim záujmom, ktorým bola okrem ekonómie aj politika – David Ricardo bol 4 roky poslancom britského parlamentu. Jeho aktivity však zastavila náhla choroba infekcie stredného ucha, na ktorú vo veku 51 rokov zomrel. David Ricardo bol ženatý a mal 8 detí.

Absolútna výhoda

Ricardo vo svojich dielach ukázal, ako je vďaka tzv. komparatívnej výhode a tzv. absolútnej výhode obchod medzi krajinami zdrojom prosperity pre všetky zúčastnené krajiny. Absolútna výhoda hovorí o tom, že každá krajina by sa mala sústrediť na výrobu takých tovarov a služieb, ktoré dokáže vyrábať efektívnejšie ako iné krajiny. Inak povedané – ak napríklad firmy v Anglicku dokážu vyrábať šaty za 10 libier a víno za 20 libier, zatiaľ čo Francúzsko dokáže vyrábať šaty za 20 libier a víno za 10 libier, pre Anglicko nemá význam venovať sa výrobe vína a malo by sa sústrediť len na výrobu šiat. Ak by totiž Anglicko napríklad dovoz francúzskeho vína zakázalo, za 100 libier by si Angličania mohli kúpiť len dvoje šaty a tri fľaše vína.

Ak by však Anglicko mohlo s Francúzskom voľne obchodovať a sústredilo by sa len na výrobu šiat, za rovnakých 100 libier by si Angličan mohol kúpiť dvoje šaty a k tomu namiesto troch až šesť fliaš vína. Vďaka voľnému obchodu tak prosperita Angličanov stúpne a podobný efekt bude mať voľný obchod aj na Francúzov. Pozitívne efekty komparatívnych výhod navyše vďaka špecializácii v priebehu času rastú. Angličania sa totiž môžu špecializovať na výrobu šiat, vďaka čomu ich budú môcť vyrábať efektívnejšie a ich cenu tak znížiť z 10 na napríklad 8 libier za kus, pričom podobný efekt môže nastať aj v prípade výroby vína Francúzmi.

Komparatívna výhoda

Na rozdiel od absolútnej výhody, komparatívna výhoda opisuje stav, keď krajina dokáže vyrábať určitý typ tovarov pri nižších tzv. nákladoch obetovaných príležitostí. Môžeme si to ukázať na príklade Robinsona a Piatka. Predstavme si, že Piatok je taký efektívny, že za 10 hodín práce dokáže získať jeden obed a za 20 hodín práce dokáže postaviť jeden skromný dom. Naproti tomu Robinsonovi trvá získanie jedla na obed až 15 hodín práce a postavenie domu mu trvá až 45 hodín práce. Ak by obaja venovali polovicu svojho času každej z týchto aktivít, Piatok by pri 2000 hodinách práce získal za rok 100 obedov (1000:10) a 50 domov (1000:20). Naproti tomu, ak by Robinson za rok pracoval aj 3600 hodín, tak by dokázal získať len 120 obedov (1800:15) a 40 domov (1800:45). Za rok by tak na ostrove bolo vytvorených spolu 220 obedov a 90 domov. Ak však Piatok všetok svoj čas venuje len stavaniu domov, za rok ich postaví až 100 (2000:20) a ak Robinson všetok svoj čas venuje zháňaniu potravín na obed, za rok dokáže pripraviť 240 obedov (3600/15). Celkový počet obedov za rok tak stúpne z 220 na 240 a celkový počet domov z 90 na 100. Celková prosperita tak stúpla výlučne v dôsledku vzájomnej špecializácie. S pokračujúcou špecializáciou navyše bude stúpať efektivita Piatka pri stavaní zrubov a Robinsona pri príprave obedov, a tak prosperita bude ďalej rásť. Rozvoj teórií komparatívnej výhody a absolútnej výhody bol silnou zbraňou proti vládnemu protekcionizmu v medzinárodnom obchode.

Od Ricarda k Marxovi

No zatiaľ čo teória komparatívnej výhody a teória absolútnej výhody boli výrazným posunom v ekonomickom myslení vtedajšej doby, David Ricardo tiež sformuloval viaceré chybné teórie, ktoré sa neskôr stali muníciou pre (rovnako pomýlených) kritikov slobodného trhu. Najvplyvnejšou z týchto teórií je pracovná teória hodnoty. Ricardo totiž veril, že hodnota statkov závisí okrem ich vzácnosti len od množstva práce, ktorá bola na tvorbu tohto statku vynaložená. To neskôr ovplyvnilo aj Karla Marxa, ktorý tento (chybne popísaný) vzťah videl ako vykorisťovanie a založil na ňom svoje predstavy o fungovaní komunizmu.

Vplyv

Vplyv Davida Ricarda je preto dosť kontroverzný. Na jednej strane David Ricardo sformuloval teórie, ktoré zohrali významnú úlohu pri ukončení protekcionizmu, čo následne umožnilo podstatný nárast prosperity v spoločnosti. Na druhej strane však iné Ricardove teórie poslúžili ako hodnotná munícia pre Marxa a ďalších socialistov. Samotný David Ricardo bol však voči vláde pomerne skeptický, a tak na základe pracovnej teórie hodnoty nedospel k záveru, že by tento problém mala riešiť vláda, keďže Ricardo veril, že vládne zásahy môžu akékoľvek problémy len zhoršiť. David Ricardo tak vo všeobecnosti presadzoval presný opak – hovoril, že to najlepšie, čo môže vláda spraviť, je odstrániť prekážky rastu, ktoré vytvorila samotná vláda. Napriek spomínaným omylom by tak prístup Davida Ricarda bol rozhodne prospešný.

David Ricardo – Citáty

„Ale daň z luxusu by nemala iný účinok okrem zvýšenia cien. Táto daň by v plnej miere dopadla na spotrebiteľa a nemohla by ani zvýšiť mzdy, ani znížiť zisky.“

„Ak by daň zo sladu zvýšila cenu piva, daň z chleba musí zvýšiť cenu chleba.“

Komentáre

  1. JANA Fecurová says:

    zaujímavé vedomosti na tejto stránke naberám, vďaka za ne

Zanechajte Váš príspevok k článku

Podmienky pre pridanie príspevku nájdete tu!

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*