Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Eugen Böhm von Bawerk (1851-1914)

Eugen Böhm von Bawerk - rakúsky ekonómEugen Böhm Ritter von Bawerk (1851-1914) bol rakúskym ekonómom a jedným z hlavných predstaviteľov Rakúskej ekonomickej školy. Eugen Böhm von Bawerk pôsobil na rakúskom ministerstve financií, pričom neskôr sa stal aj ministrom financií, kde bol známy svojimi snahami udržiavať vyrovnaný štátny rozpočet a odmietaním nadmerných vládnych výdavkov. Bawerk tiež pôsobil ako profesor na viacerých univerzitách v Rakúsku. Vo svojej tvorbe sa zaoberal najmä teóriami subjektívnej hodnoty, kapitálu, úroku, teóriou marginalizmu, a tiež aj svojou kritikou Marxovych myšlienok. Najväčší vplyv na jeho intelektuálnu tvorbu mal zakladateľ Rakúskej ekonomickej školy Carl Menger.

„Hodnota nepochádza z dielne, ale z potrieb, ktoré tovar uspokojí.“

Kapitál a úroky

Eugen Böhm von Bawerk mal najväčší vplyv na Rakúsku ekonomickú školu a v menšej miere aj na iné ekonomické školy rozvojom teórií o funkcii a význame úrokov. Tieto teórie opisoval najmä vo svojom trojzväzkovom diele s názvom Kapitál a úroky.

Podľa Bawerka úrok existuje z rôznych dôvodov. Jedným z dôvodov je to, že marginálny úžitok z príjmu bude klesať v priebehu času, keďže ľudia (rozumne) očakávajú, že spolu s rastom ekonomiky budú rásť ich príjmy. Obrazne povedané – keď dnes ekonomika dokáže vyrobiť milión áut, každé jedno auto bude mať zrejme vyššiu hodnotu dnes, ako o 20 rokov, keď ekonomika dokáže vyrobiť dva milióny áut.

Oveľa podstatnejší je však dôvod, ktorý Bawerk nazval ako „technická nadradenosť súčasného tovaru oproti budúcemu.“ Výroba totiž trvá nejaký čas a pritom spotrebováva kapitál na premenu výrobných faktorov ako pôda alebo práca. Úspešná výroba však vytvorí väčšiu hodnotu ako spotrebuje a čistá návratnosť kapitálu (inak povedané úrok) je výsledkom tejto väčšej hodnoty.

Jednoduchým príkladom je „podnikateľ“ v primitívnej rybárskej dedine. Tento podnikateľ si môže najať obyvateľov dediny, aby chytali ryby svojimi vlastnými rukami, no to by zrejme neprinieslo veľmi produktívny výsledok. Ak by však tento podnikateľ obmedzil svoju spotrebu dostatočne na to, aby mohol vybudovať rybárske siete a udice, situácia by sa zásadne zmenila. Každý z týchto rybárov by totiž vďaka týmto nástrojom (ktoré sú kapitálom) mohol byť podstatne produktívnejší a vytvoriť podstatne väčšiu hodnotu.

Kritika marxistickej teórie hodnoty

Zobrazenie produktívnej funkcie kapitálu dáva úplne iný pohľad na Marxistické teórie, podľa ktorých kapitalisti vykorisťujú zamestnancov, keďže im nemajú dať celý produkt, ktorý vytvoria. No Bawerk tieto teórie vyvrátil aj priamo a dokonca dokázal, ako sám povedal, že:

„Práca nemôže zvýšiť svoj podiel na úkor kapitálu.“

Bawerk totiž poukazuje na to, že Marxistické teórie úplne ignorujú prvok času vo výrobe.

Bawerk, pre mnohých, paradoxne, sám súhlasí, že zamestnanci by mali získať celý produkt ich práce. No marxisti sa pritom, ako by mal tento celý produkt práce vyzerať, podľa Bawerka dopúšťali zásadných chýb. Ako píše:

„Úplne spravodlivý návrh, že zamestnanec by mal získať celú hodnotu jeho práce, môže byť rozumne interpretovaný buď tak, že získa celú súčasnú hodnotu jeho práce teraz, alebo, že získa celú budúcu hodnotu v budúcnosti. No Rodbertus a socialisti to interpretujú tak, že zamestnanec by mal získať celú budúcu hodnotu svojej práce teraz.“

Fakt, že kapitalista získa viac peňazí predajom svojich výrobkov, ako získajú zamestnanci, ktorí ich vyrábajú, teda nie je vykorisťovaním, len prejavom toho, že zamestnanci chcú byť zaplatení predtým, ako bude finálny výrobok predaný spotrebiteľom. Zisky z kapitálu tak v skutočnosti vysvetľujú tento časový rozdiel.

Predstavme si napríklad zamestnanca, ktorý vyrába stroj, ktorého konečná hodnota bude 5500 dolárov a výroba ktorého trvá 5 rokov. Ak by tento zamestnanec pracoval na výrobe spomínaného stroja 5 rokov, mohol by získať týchto 5500 dolárov. No táto „plná“ hodnota by mu mohla byť vyplatená len v prípade, ak by bol na svoju výplatu ochotný čakať 5 rokov.

A čo ak by chcel tento zamestnanec výplatu po prvom odpracovanom roku? Môže sa zdať, že tento zamestnanec „si zaslúži“ pätinu tejto sumy, a teda 1100 dolárov. No 1100 dolárov je len pätina hodnoty už dokončeného stroja. Zamestnanec však v skutočnosti vyprodukoval pätinu hodnoty, ktorá bude dostupná až o ďalšie štyri roky. Táto pätina má preto nižšiu hodnotu ako pätina v prípade už dokončeného stroja, keďže je po tieto ďalšie 4 roky nepoužiteľná. Ak by teda napríklad úroková miera mala výšku 5 %, aktuálna hodnota vytvorená zamestnancom by nemala výšku 1100 dolárov, ale len zhruba 1000 dolárov.

Eugen Böhm von Bawerk a vplyv

Teórie Eugen Böhm von Bawerka boli kľúčové pri rozvoji teórií Rakúskej ekonomickej školy. Jedným z Bawerkových študentov bol aj Ludwig von Mises, ktorý je považovaný za hlavného predstaviteľa Rakúskej ekonomickej školy. Medzi jeho študentov však patril aj podstatne populárnejší ekonóm – Joseph Schumpeter. Ten Bawerka opisoval ako „nielen jednu z najžiarivejších postáv vedeckého života svojho času, ale tiež príklad jedného z tých najvzácnejších štátnikov, skvelý minister financií.“ Zrejme aj pre tieto zásluhy bol Eugen Böhm von Bawerk aj na rakúskej bankovke 100 schillingov, a to od roku 1984 až do roku 2002, keď Rakúsko zaviedlo euro.