Friedrich August von Hayek bol britský ekonóm a filozof a nasledovník tzv. Rakúskej ekonomickej školy. V roku 1974 dostal za svoju prácu Nobelovu cenu za ekonómiu. Je považovaný za jedného z najvplyvnejších ekonómov 20. storočia a inšpiroval aj mnohých iných vplyvných ekonómov ako napríklad Milton Friedman, Murray Rothbard a Henry Hazlitt.
„Čím viac „plánuje“ štát, tým ťažším sa stáva plánovanie pre jednotlivca.“
Osobný život F. A. Hayeka
Friedrich August von Hayek sa narodil 8. mája 1899 v Rakúsko-Uhorsku a zomrel 23. marca 1992 v Nemecku. Za svojho života žil tiež v Rakúsku, vo Veľkej Británii a v USA, pričom britským občanom sa stal v roku 1938. Kľúčovým momentom v živote Hayeka bola jeho účasť v 1. svetovej vojne. K jeho kariére ho priviedli práve zážitky z tejto vojny a snaha predísť chybám, ktoré k nej viedli. Väčšinu svojej akademickej kariéry strávil na britskej London School of Economics, na Chicagskej univerzite a na Freiburgskej univerzite. Hayek bol aktívny až do neskorého veku, pričom svoje dielo Osudná domýšľavosť (The Fatal Conceit) napísal vo veku 89 rokov.
Cesta do nevoľníctva
Napriek tomu, že Hayek svoju kariéru začal ako ekonóm, najväčšiu slávu dosiahol vďaka svojmu politicko-filozofickému dielu Cesta do nevoľníctva. Hayek v nej reaguje najmä na vtedajšiu popularitu fašizmu, ktorý mal byť reakciou na socializmus. Po vydaní sa jeho kniha stala pre veľkú popularitu, ale aj pre vojnové prerozdeľovanie surovín, len veľmi ťažko dostupnou. Pri vydaní v USA získala Cesta do nevoľníctva ešte väčšiu popularitu ako v domovskej Británii.
Aj keď sa Cesta do nevoľníctva teší popularite v liberálnych kruhoch, jej obsah nie je striktne liberálny – a to nielen v porovnaní s myšlienkami ekonómov ako Murray Rothbard, ktorí odmietajú všetky zásahy štátu, ale aj v porovnaní s ekonómami ako je Milton Friedman, ktorí uznávajú dôležitosť určitých štátnych zásahov. Hayek sa v knihe zasadzuje za vládne zásahy v oblasti regulácie pracovného času, šírenia informácií, monetárnej politiky ako aj v iných oblastiach, ktoré zvyčajne klasickí liberáli kritizujú.
Hayek v knihe varuje pred centrálnym plánovaním, ktoré zasahuje do vecí, s ktorými ľudia nesúhlasia. Toto podľa neho môže viesť k diktatúre a totalite (nevoľníctvu). Varuje pred rôznymi konkrétnymi zásahmi vlády, pričom slobodu obhajuje ako z ekonomického hľadiska, tak aj z morálneho a filozofického hľadiska. Za podporu rozsiahlych štátnych zásahov v niektorých oblastiach je však kritizovaný, pričom podľa niektorých ekonómov by sa kvôli všetkým jeho kompromisom Hayekov systém v skutočnosti zásadne nelíšil od systému, proti ktorému sa Hayek stavia.
Vplyv Hayeka
Hayekova tvorba mala veľký vplyv nielen na rozvoj ekonomického a filozofického myslenia, ale aj na reálnu politiku. Americký prezident Ronald Reagan Hayeka uvádzal ako jedného z ľudí, ktorí ho ovplyvnili najviac. Podľa Miltona Friedmana tiež neexistoval nikto, kto mal v krajinách za železnou oponou väčší vplyv ako Hayek. Vplyv Hayeka na vývoj myslenia tiež priznal bývalý estónsky premiér Mart Laar, súčasný český prezident Václav Klaus a podobne bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová. Hayek bol tiež jedným z 12 držiteľov Nobelovej ceny, ktorí sa stretli s pápežom Jánom Pavlom II. Vďaka získaniu Nobelovej ceny v roku 1974 navyše Hayek pomohol obnoviť záujem o myšlienky Rakúskej ekonomickej školy.
Nemožnosť centrálneho plánovania
Jednou z najdôležitejších častí Hayekovho odkazu je tzv. teória roztrúsených znalostí a z toho vychádzajúca nemožnosť centrálneho plánovania. Hayek túto teóriu nevymyslel, ale rozvinul ju a spopularizoval. Podľa Hayeka v centrálne plánovanom systéme plánovači nikdy nebudú mať dostatok informácií na efektívne prerozdelenie zdrojov, pretože tieto informácie sú roztrúsené medzi všetkými ľuďmi. Zatiaľ, čo v trhovom systéme sa tieto informácie prejavujú prostredníctvom cenového mechanizmu, v centrálne plánovanom systéme táto možnosť chýba. Hayek sa teda nestaval proti samotnému plánovaniu, len proti plánovaniu centrálnou autoritou. Namiesto nej by prostredníctvom trhu bolo plánovanie rozdelené medzi mnohých jednotlivcov.
Spontánny poriadok
Hayek vo svojich dielach poukazoval na efektívnosť spontánneho poriadku. Podľa Hayeka bol spontánny poriadok tým, čo je dôsledkom ľudského konania, ale nie zámerného plánovania. Ako príklady uvádzal cenový mechanizmus alebo jazyk. Hayek tiež obhajoval spoločnosť, ktorá by bola organizovaná najmä trhom, pričom takáto spoločnosť by bola do veľkej miery samoregulačná. Spontánny poriadok podľa neho vedie k tomu, že nezávislé konanie mnohých osôb vytvára pre iných prínos, ktorý nebol zamýšľaný a ktorý by ani nemohol byť predpovedaný. Spontánny poriadok tiež podľa Hayeka dokáže v porovnaní s centrálnym plánovaním riešiť zložitejšie problémy, keďže sa vyvíja prostredníctvom prirodzeného výberu a nepotrebuje byť vytvorený a dokonca ani pochopený, jedinou mysľou.
„Právo na rovnosť materiálneho postavenia môže byť dosiahnuté len vládou s totalitnou mocou.“
„ „Krízy“ boli vždy zámienkou pre narušenie ochrany slobody jednotlivca.“
„Socializmus nebol nikdy a nikde v prvom rade hnutím pracujúcej triedy.“
„Dokonca aj snaha o rovnosť prostredníctvom plánovanej ekonomiky môže viesť len k oficiálne vykonávanej nerovnosti – k autoritárskemu určeniu stavu každého jednotlivca v novom hierarchickom usporiadaní.“
„Moc, ktorú má nado mnou multimilionár, ktorý môže byť mojim susedom a možno aj zamestnávateľom, je oveľa menšia ako moc, ktorou disponuje aj ten najmenší funkcionár, ktorý používa donucovaciu moc štátu a na ktorého uvážení závisí to, či a ako budem mať dovolené pracovať.“
Vytlačiť článok
