Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Hans-Hermann Hoppe (1945)

Hans-Hermann Hoppe - Americký ekonómHans-Hermann Hoppe je v Nemecku narodený americký ekonóm a v súčasnosti jeden z popredných predstaviteľov Rakúskej ekonomickej školy. Hans-Hermann Hoppe pokračuje v tradícii Murrayho Rothbarda, šíriac myšlienky anarchokapitalizmu, teda spoločnosti, v ktorej sú všetky služby zabezpečované súkromne.

Sloboda namiesto demokracie!

Osobný život Hansa-Hermanna Hoppeho

Hans-Hermann Hoppe sa narodil 2. septembra 1949 v nemeckom meste Peine. Neskôr študoval na Sárskej univerzite a na Goetheho univerzite vo Frankfurte, kde získal aj svoj magisterský a doktorský titul. Medzi rokmi 1976 a 1978 pôsobil na americkej University of Michigan a v roku 1986 sa na dlhšiu dobu presťahoval do USA. Hans-Hermann Hoppe učil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2008 na University of Nevada – Las Vegas. V súčasnosti žije v Turecku.

Demokracia – boh, ktorý zlyhal

Veľkou časťou Hoppeho tvorby bola jeho kritika demokracie. V roku 2001 Hans-Hermann Hoppe vydal knihu Demokracia: boh, ktorý zlyhal, ktorá bola preložená do viacerých jazykov vrátane češtiny. V tejto knihe demokraciu kritizuje hlavne z ekonomického, empirického a logického hľadiska a poukazuje na to, ako v demokracii pôsobia záujmové skupiny, ktorých konanie vedie k zvyšovaniu vládnych výdavkov a regulácií.

Hans-Hermann Hoppe porovnáva demokraciu s monarchiou, pričom poukazuje na viaceré negatíva, ktoré má demokracia oproti monarchii. Demokracia zmenila charakter vojny, ktorá sa stala totálnou a absolútne ničivou. Keďže štátny majetok nie je majetkom demokratickej vlády, demokratická vláda nemá veľkú motiváciu hľadieť na dlhodobé dôsledky svojho vládnutia. Demokratické vlády tak majú zvyčajne vysoké úrovne štátneho dlhu, vysoké dane a sú charakteristické vysokými mierami peňažnej inflácie. Mechanizmus demokracie navyše podľa Hoppa vylučuje, aby sa na popredné miesta moci dostal morálny alebo neškodný človek.

Demokracia nemá nič spoločné so slobodou. Demokracia je jemným variantom komunizmu a zriedka bola v histórii ideí braná za čokoľvek iné.

Decentralizácia a secesia

Podľa Hoppa však nie je lepšou alternatívou demokracie len monarchia, ale aj decentralizácia štátov. Decentralizácia štátov, resp. secesia – odtrhnutie časti územia od jeho zvyšku – môže byť podľa Hoppa cestou k väčšej slobode. Menšie územné celky si totiž navzájom konkurujú v oveľa vyššej miere, keďže cena za presťahovanie medzi týmito územnými celkami je výrazne nižšia, ako to býva v prípade obrovských krajín. Súčasnosť dáva Hoppeovi za pravdu – najslobodnejšími krajinami na svete sú už dlhodobo malé mestské štáty ako Hong Kong, Singapur či Lichtenštajnsko.

„Musíme podporovať myšlienku secesie. Presnejšie povedané, musíme podporovať myšlienku sveta zloženého z desiatok tisíc odlišných okresov, regiónov, kantónov a stoviek tisíc nezávislých slobodných miest, ako sú podivnosti dnešnej doby Monako, Andorra, San Marino, Lichtenštajnsko, Hong Kong a Singapur. Výsledkom by boli výrazne väčšie možnosti pre ekonomicky motivovanú migráciu a svet by bol zložený z malých liberálnych vlád, ekonomicky integrovaných cez slobodný obchod a medzinárodnú komoditnú menu ako napríklad zlato.“

Hans-Hermann Hoppe – Ďalšie aktivity

Okrem kritiky demokracie sa Hans-Hermann Hoppe venuje najmä rozvíjaniu ekonomickej teórie Rakúskej ekonomickej školy. Hoppe je autorom niekoľkých kníh a veľkého množstva článkov a štúdií, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi Rakúskej ekonómie a ekonómie vôbec. Hans-Hermann Hoppe je tiež teoretikom súkromného práva, anarchokapitalizmu a kritiky štátu nielen z ekonomického, ale aj z etického a logického hľadiska.

Komentáre

  1. Zdravím, R. Sulíka i pána Hoppeho (asi tak sa to skloňuje?) si vážim za ich názory ako súkromné vlastníctvo, zbrane, voľný trh a antisocializmus, ale: prečo práve Hoppe, ktorý sa v rámci PFS venuje takmer výhradne fungovaniu štátu a slobodných území? A tomu príbuzným témam? Mnohé jeho názory sú tak odlišné (v duchu kompromissloser intellektueller Radikalität), že ak by si ktorýkoľvek politik vzal jeho slová k srdcu, okamžite by skončil.

    Jedná sa len o moju zvedavosť, či pán Sulík cieli aj na radikálnych libertariánov a „ancaps“, alebo len opatrne vystupuje ako klasický liberál a demokrat.

    Libertarián, antidemokrat,
    hoci volič SaS

Zanechajte Váš príspevok k článku

Podmienky pre pridanie príspevku nájdete tu!

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*