Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Israel Kirzner (1930)

Israel Kirzner - americký ekonómIsrael Kirzner je americký ekonóm a jedným z hlavných žijúcich predstaviteľov Rakúskej ekonomickej školy. Israel Kirzner sa vo svojej tvorbe venuje často témam, ktoré zvyčajne v ekonómii nie sú veľmi populárne, no majú zásadný význam. Ide napríklad o význam podnikateľa a podnikateľského ducha v ekonomike a to, akú úlohu podnikateľ zohráva. Závery Israela Kirznera sú často v priamom rozpore s prevládajúcimi ekonomickými prúdmi, no sú veľmi dobre logicky podložené.

„Ekonómia nie je intelektuálnou hrou. Ekonómia je smrteľne vážna. Samotná budúcnosť ľudstva – civilizácie – (…) závisí na širokom porozumení a rešpektovaní princípov ekonómie.“

Israel Kirzner a osobný život

Israel Kirzner je synom židovského rabína a talmudistu. Podobne ako jeho otec, aj on je veľmi aktívny v židovskej viere a za jeho tvorbu v tejto oblasti je rešpektovaný židovskou komunitou. Kirzner sa narodil v Anglicku, no neskôr študoval aj v Juhoafrickej republike a v New Yorku. Zaujímavosťou je, že pri štúdiu na New York University bol Israel Kirzner študentom Ludwiga von Mises, ktorý je zrejme najdôležitejším predstaviteľom Rakúskej ekonomickej školy vôbec.

Úloha podnikania

Zatiaľ čo modely modernej mainstreamovej ekonómie ignorujú úlohu podnikateľa v kapitalizme, Israel Kirzner poukazuje, že je to práve podnikateľ, ktorý má na fungovanie ekonomiky najväčší vplyv. Podľa neho jedným z najdôležitejších prínosov otvorených a konkurenčných trhov je totiž motivácia zisku a možnosť úžitku z „ostražitosti,“ teda z realizovania ziskových príležitostí.

Israel Kirzner tiež poukazuje na to, ako tradične odsudzované činnosti ako špekulácia alebo arbitrážne obchody sú v skutočnosti prospešné a prispievajú k väčšej rovnováhe na trhu. Vďaka tomu, že špekulácia a arbitráž v podstate naprávajú chyby (napríklad neadekvátne ohodnotené komodity), v konečnom dôsledku z týchto aktivít získavajú aj bežní zákazníci.

Podnikateľský duch je teda nenahraditeľný pri riešení problémov neistoty, ktorá je nevyhnutným dôsledkom všetkého ľudského konania. No ako Kirzner ukazuje, podnikateľský duch nemôže byť naučený, plánovaný a ani centrálne riadený. Našťastie ho však ani nie je potrebné riadiť, keďže motivácia zisku je dostatočná. Táto motivácia je spoľahlivým stimulom na odstraňovanie ignorancie a chýb na trhu, vďaka čomu sa zlepšuje životná úroveň všetkých ostatných ľudí.

Vplyv

V roku 2006 získal Israel Kirzner Globálnu cenu za podnikateľský výskum „za rozvoj ekonomickej teórie zdôrazňujúcej dôležitosť podnikateľa pre ekonomický rast a fungovanie kapitalizmu.“ Univerzita Francisca Marroquína v Guatemale Kirznerovi udelila čestný doktorát za prínos k ekonomickej teórii a na jeho počesť dokonca pomenovala Kirznerovo podnikateľské centrum.

Israel Kirzner bol tiež v roku 2014 súčasťou úzkeho výberu kandidátov na Nobelovu cenu za ekonómiu. Aj keď ju nakoniec na sklamanie mnohých nezískal, pomohlo to k popularizovaniu jeho myšlienok. Israel Kirzner je tiež autorom 12 kníh a viac ako 100 ekonomických článkov. Takisto bol jedným z najdôležitejších ľudí pri znovuobnove Rakúskej ekonomickej školy po tom, ako do veľkej miery upadla do zabudnutia v dôsledku presadzovania keynesiánskych myšlienok. Práve dnes, keď tvrdo doplácame na dôsledky týchto chybných teórií, sú preto idey Israela Kirznera obzvlášť dôležité.

Israel Kirzner – Citáty

„Ekonomické vzdelanie (…) musí byť založené na vážnom, objektívnom, vedeckom obsahu – so žiadnym vlastným ideologickým alebo morálnym obsahom. Práve preto, že je potrebné „presvedčiť“ (teda vzdelať) laickú verejnosť, je nevyhnutné, aby táto verejnosť bola presvedčená o objektivite a ideologickej nestrannosti predstavených ideí.“

„Slobodná spoločnosť je spoločnosťou, v ktorej majú jednotlivci slobodu objaviť svoje dostupné rozpätie alternatív. Vo svojej majstrovskej kritike teórie centrálneho plánovania Hayek sústredil svoju pozornosť na fakt, že informácie dostupné v ekonomike sú vždy rozptýlené medzi nespočetnými jednotlivcami, nikdy nesústredené v mysli jediného centrálneho plánovača. Hayek poukázal na potrebu sociálnej inštitucionálnej štruktúry schopnej organizovať úlomky dostupných informácií tak, aby mohli byť použité na efektívnu alokáciu zdrojov spoločnosti. Konkurenčný trh, ako nám Hayek ukázal, je procesom bádania, na základe ktorého spoločnosť zisťuje, aké možnosti sú uskutočniteľné a ako dôležité sú.“