Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Joseph Alois Schumpeter (1883-1950)

Joseph Alois Schumpeter - rakúsko-americký ekonóm Joseph Alois Schumpeter bol rakúsko-americkým ekonómom a popri Keynesovi a Miltonovi Friedmanovi bol jedným z najvplyvnejších ekonómov 20. storočia. Joseph Schumpeter sa preslávil najmä používaním termínu „kreatívna deštrukcia,“ písaním o demokracii, podnikateľskom duchu a histórii ekonomického myslenia, ale aj svojím názorom na osud kapitalizmu. Aj keď Joseph Schumpeter nebol odporcom kapitalizmu, myslel si, že jeho zánik je nezvratný.

„Kapitalizmus je súdený pred sudcami, ktorí majú vo svojich vreckách trest smrti. Títo sudcovia ho udelia bez ohľadu na to, akú obhajobu budú počuť. Jediným úspechom víťaznej obrany by mohla byť zmena obvinenia.“

Joseph Alois Schumpeter a jeho osobný život

Joseph Alois Schumpeter sa trikrát zosobášil, pričom jeho tretia manželka Elizabeth Boody bola ekonomickou historičkou a bola mu tiež nápomocná pri tvorení a popularizácii jeho diel. Schumpeter prešiel rôznymi povolaniami – zastával napríklad vysokú pozíciu v komerčnej banke, v rakúskej vláde a bol tiež profesorom na Harvardskej univerzite. Schumpeter o sebe tvrdil, že má v živote tri ciele:

„Byť najväčším ekonómom na svete, najlepším jazdcom na koni v Rakúsku a najväčším milovníkom v celej Viedni.“

Neskôr povedal, že sa mu podarilo dosiahnuť dva z týchto cieľov, no nikdy neprezradil, ktoré konkrétne. Údajne však tiež povedal, že v Rakúsku je príliš veľa dobrých jazdcov na koni na to, aby sa mu podarilo splniť všetky jeho túžby.

Kreatívna deštrukcia

Joseph Schumpeter síce neprišiel s termínom kreatívna deštrukcia, no spopularizoval ho a dodnes je spájaný najmä s jeho osobou. Podľa Schumpetera je kreatívna deštrukcia:

„Proces priemyselnej premeny, ktorý neustále pôsobí revolučne na ekonomickú štruktúru zvnútra, neprestajne ničí starú a neprestajne vytvára novú.“

Podľa neho v dôsledku kreatívnej deštrukcie kapitalizmus nielenže nikdy nie je, ale nikdy ani nemôže byť stacionárny. Podľa Schumpetera sú dôsledkom inovácie podnikateľov, ktoré narúšajú zabehnuté praktiky a ničia hodnotu zabehnutých firiem a zamestnancov, ktorí stavali na predchádzajúcom usporiadaní ekonomiky.

Práve kreatívna deštrukcia je pritom tradične jednou z najväčších kritík kapitalizmu. Odporcovia trhu totiž veľmi jednoducho môžu poukázať na to, koho nové vynálezy pripravia o prácu, ako narušia usporiadanie ekonomiky a napríklad aj privedú niektoré firmy do bankrotu. No tieto náklady sú len cenou za ešte väčšie prínosy. Inak povedané – kapitalizmus ničí existujúce, aby mohlo prísť ešte lepšie nové.

Podobná kritika nás sprevádza prakticky celou históriou ľudstva a je tu s nami dodnes. Minimálne stáročia ľudia nadávajú na „stroje, ktoré berú ľuďom prácu“ a keby sme sa dokázali vrátiť do minulosti, možno by sme prišli na to, že kritizovaný bol aj prvý človek, ktorý objavil praktické využitie ohňa.

Jedným z najväčších príkladov kreatívnej deštrukcie kapitalizmu je odklon spoločnosti z poľnohospodárskej na industriálnu spoločnosť. Zatiaľ čo ešte len pred pár sto rokmi pracovalo v poľnohospodárstve až zhruba 95 % ľudí, dnes v ňom typicky vo vyspelých krajinách pracuje len maximálne pár percent populácie. Kapitalizmus tak v priebehu času „zničil“ viac ako 90 % pracovných miest v poľnohospodárstve. No vďaka prosperite, ktorá nasledovala túto kreatívnu deštrukciu, sa dnes ľudia môžu venovať rôznym iným zamestnaniam a drvivá väčšina ľudí už nie je odsúdená na celoživotnú, dlhú, namáhavú a monotónnu prácu na poli, ale môžu za podstatne menšiu námahu získať podstatne väčšie ohodnotenie.

Prečo by mal zaniknúť kapitalizmus

„História je záznamom „dôsledkov,“ ktoré veľká väčšina nikdy nezamýšľala dosiahnuť.“

Najznámejšou knihou Josepha Schumpetera je kniha Kapitalizmus, socializmus a demokracia. V tejto knihe Schumpeter predstavuje dôvody, prečo je podľa neho zánik kapitalizmu neodvratný. Na rozdiel od radikálnych kritikov kapitalizmu, podľa ktorých kapitalizmus doplatí na svoje chyby, však má Joseph Schumpeter presne opačný názor. Podľa neho bude záhubou kapitalizmu práve jeho úspech.

Joseph Schumpeter preto uvádza viacero dôvodov. Prvým je to, že kapitalizmus ovládnu rôzne záujmové skupiny a politiky (korporácie, odbory, protekcionizmus a podobne) a z kapitalizmu sa tak stane korporativizmus.

Druhým dôvodom je to, že intelektuálna a sociálna klíma, ktorá bola potrebná pre rozvoj podnikania, nebude existovať v pokročilom kapitalizme, ale bude nahradená nejakou formou socializmu. Podľa Schumpetera však k tomuto nepríde revolúciou, ale dôsledkom bude len dlhodobé volenie sociálno-demokratických vlád v rámci demokratického procesu. Vláda väčšiny totiž podľa neho bude hlasovať za väčšie prerozdeľovanie peňazí a väčšie prekážky (regulácie) pri podnikaní.

Významnú úlohu pri zániku kapitalizmu tiež Joseph Schumpeter predpovedá intelektuálom. Intelektuáli sú podľa neho ľudia, ktorí kritizujú sociálne záležitosti, za ktoré ale nie sú priamo zodpovední a ktorí zastávajú záujmy sociálnych skupín, do ktorých nepatria. V dnešnom ponímaní tak ide o typických salónnych intelektuálov. Títo intelektuáli, často odtrhnutí od reality, kritizujú údajné neprávosti kapitalizmu, čo opäť vedie k jeho obmedzovaniu v prospech štátu. Je to však paradoxné, pretože nebyť spomínanej kreatívnej deštrukcie, intelektuáli kritizujúci kapitalizmus by si len sotva mohli dovoliť venovať toľko úsilia jeho kritike, keďže by zrejme ešte dodnes pracovali na poliach.

Teória demokracie

„Nie je pravdou, že demokracia vždy ochráni slobodu svedomia lepšie ako autokracia. Nech sú nám svedkami najznámejšie zo všetkých súdov. Pilát bol, zo strany Židov, jasným predstaviteľom autokracie. No aj tak sa snažil chrániť slobodu. A podľahol demokracii.“

Joseph Schumpeter zásadne nesúhlasil s bežným vnímaním demokracie, podľa ktorého je demokracia nástrojom, prostredníctvom ktorého voliči nájdu „spoločné dobro“ a politici ho za nich vykonajú. Podľa neho bola táto predstava nerealistická, keďže v dôsledku ignorancie a povrchnosti boli ľudia ľahko manipulovateľní politikmi, ktorí určovali smerovanie. Podľa neho preto bola „vláda ľudu“ nielen veľmi nepravdepodobná, ale tiež aj nežiaduca.

Joseph Schumpeter – Citáty

„Demokracia je politickou metódou, čiže určitým druhom inštitucionálneho usporiadania pre dosahovanie politických – legislatívnych a administratívnych – rozhodnutí, a tak nemôže byť cieľom samým o sebe.“

„Byrokracia nie je prekážkou demokracie, ale jej nevyhnutným doplnkom.“

„Uspokojenie zákazníka poskytuje sociálny zmysel všetkým ekonomickým aktivitám.“