Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Ludwig von Mises (1881-1973)

Ludwig von Mises - filozof a ekonómLudwig Heinrich Edler von Mises bol filozof a ekonóm Rakúskej školy ekonómie . V rámci ekonómie sa venoval najmä oblastiam praxeológie, hospodárskych cyklov a teórie kalkulácie v socializme. Jeho dielo Human Action (Ľudské konanie) patrí medzi najdôležitejšie diela v učení Rakúskej školy ekonómie.

„Ktokoľvek si praje mier medzi ľuďmi, musí bojovať proti nadmernému vplyvu štátu v spoločnosti.“

Ludwig von Mises – Osobný život

Ludwig von Mises sa narodil v roku 1881 v Rakúsko-Uhorsku. Navštevoval Viedenskú univerzitu, kde v roku 1906 získal doktorát z práva. Na Viedenskej univerzite ho ovplyvnili diela predstaviteľa Rakúskej školy Carla Mengera, vďaka ktorým sa tomuto myšlienkovému prúdu vo svojom živote venoval aj on. Počas 1. sv. vojny bol Mises frontovým úradníkom Rakúsko-Uhorského delostrelectva a ekonomickým poradcom ministerstva vojny. Skúsenosti s vojnovým socializmom neskôr použil pri vypracovaní svojej teórie o fungovaní socializmu a intervencionizmu. Mises vo svojom živote zastával viaceré prestížne akademické pozície, ktoré však boli neplatené. V rokoch 1913 až 1934 učil na Viedenskej univerzite, pričom formálne bol v rokoch 1909 – 1934 zamestnancom Viedenskej obchodnej komory.

V roku 1934 Mises odišiel do Švajčiarska, kde sa oženil so svojou partnerkou Margit Herzfeld Serény . Zo strachu pred prevzatím Švajčiarska Hitlerom Mises v roku 1940 ušiel do USA. Vtedy už 60-ročný Mises prišiel do cudzej krajiny, kde musel používať cudzí jazyk a nájsť si novú prácu. V roku 1945 sa Mises stal navštevujúcim profesorom na New York University, ktorú „navštevoval“ ešte ďalších 24 rokov, pričom ani za túto pozíciu nebol platený. Keď vo svojich 87 rokoch túto pozíciu opúšťal, bol najstarším aktívnym profesorom v USA. Mises bol autorom 25 kníh a viac ako 250 odborných článkov.

Motto Ludwiga von Mises – Nepoddávaj sa zlu

Ludwig von Mises si ešte ako chlapec vybral motto, podľa ktorého žil celý svoj život. Motto Tu ne cede malis, sed contra audentior ito (Nepoddávaj sa zlu, ale ešte odvážnejšie sa mu postav) pochádza od Vergília a ako je možné vidieť, Mises skutočne nikdy neustupoval pred tým, čo považoval za nesprávne. Mises na jednom stretnutí ekonómov Mont Pelerin označil zúčastnených za „bandu socialistov“, keď títo ekonómovia diskutovali o progresívnej dani z príjmu. Medzi týmito „socialistami“ bol aj Milton Friedman.

Myslenie Misesa bolo považované za prežité a zastarané, keďže v tej dobe boli všetci „dobrí a pokrokoví ľudia“ socialistami. Medzi týmito socialistami bol aj ekonóm, ktorý sa preslávil práve svojimi neskoršími liberálnymi myšlienkami, F. A. Hayek. Toho od vyznávania sociálnej demokracie k liberalizmu priviedol práve Mises. Podobne ako Hayek, ani mnohé iné osobnosti sa najprv nedokázali stotožniť s nekompromisnosťou Misesovych názorov, no neskôr mnohí z nich uznali, že Mises mal po celý čas pravdu. Bola to práve táto nekompromisnosť názorov, ktorá ho odstavila od možnosti získať platenú akademickú pozíciu. Vo svojich memoároch ľutuje svoju nekompromisnosť aj samotný Mises – no ľutuje práve to málo kompromisov, ktoré vo svojom živote vykonal.

Rakúska škola ekonómie

Ludwig von Mises je jedným z hlavných predstaviteľov Rakúskej školy ekonómie. Rakúska škola ekonómie skúma konanie ľudí prostredníctvom tzv. praxeológie, pri čom používa „axiómu konania“. Podľa Rakúskej školy ekonómie, podobne ako napríklad platnosť matematických zákonov ani platnosť ekonomických zákono,v nie je možné potvrdiť, ani vyvrátiť na základe empirického pozorovania, ale len na základe axióm a logickej analýzy. Rakúska škola ekonómie je tak v priamom rozpore s veľkou väčšinou dnešnej mainstreamovej ekonómie a disciplín, ako je makroekonómia a ekonometria.

Rakúska teória hospodárskeho cyklu

Najznámejšou teóriou Rakúskej školy ekonómie je tzv. Rakúska teória hospodárskeho cyklu. O jej vznik sa pričinil práve Mises. Rakúska teória hospodárskeho cyklu vysvetľuje príčinu vzniku hospodárskeho cyklu, teda rastu ekonomiky a následnej krízy („boom and bust“), presne opačne ako súčasná mainstreamová ekonómia. Zatiaľ, čo podľa mainstreamovej ekonómie je receptom na krízu stimulovanie agregátneho dopytu, ako prostredníctvom inflácie peňažnej zásoby („tlačenie“ peňazí), tak prostredníctvom vyšších verejných výdavkov, Rakúska teória hospodárskeho cyklu tvrdí, že jediné udržateľné riešenie krízy je opačné – znížiť verejné výdavky a zastaviť „tlačenie“ nových peňazí.

Podľa Rakúskej školy ekonómie, vzniká hospodársky cyklus v dôsledku činnosti centrálnej banky. Tá drží úrokové miery príliš nízko, čo motivuje podnikateľov k väčšiemu investovaniu. Keďže sa množstvo úspor v spoločnosti nezmení, podnikatelia musia súťažiť o to isté množstvo zdrojov ako aj pred tým. Takýto umelo vytvorený rast tak môže pokračovať len dovtedy, kým je financovaný infláciou centrálnej banky. Po jej ukončení sa naplno ukáže, že tieto investície neboli udržateľné. Rakúska teória hospodárskeho cyklu tiež tvrdí, že kríza je očistným a dokonca žiaducim javom – keďže umožňuje zlikvidovať projekty, ktoré v skutočnosti nikdy nemali vzniknúť.

Ďalšia inflácia, ďalšie stimulovanie dopytu prostredníctvom vyšších verejných výdavkov, rovnako ako snaha o držanie cien na umelo vysokých úrovniach, tak zákonite vedie len k tomu, že sa riešenie tejto bubliny presunie na budúcnosť, pričom následná bublina bude o to väčšia. Podobným spôsobom Americká centrálna banka „riešila“ prasknutie tzv. dot.com bubliny, čoho dôsledkom bolo nafúknutie ešte väčšej bubliny na trhu nehnuteľností. Rakúska teória hospodárskeho cyklu umožnila Misesovi byť jedným z mála ekonómov, ktorým sa podarilo predpovedať Veľkú hospodársku krízu.

Nemožnosť socializmu

Jednou z najznámejších teórií Misesa je jeho teória o nemožnosti fungovania socializmu. Mises pomocou praxeológie dokázal nielen to, že socializmus má svoje vážne problémy, ale že je doslova nemožné takýto systém udržať, kvôli chýbajúcemu systému trhových cien. Mises tak nutnosť pádu socializmu predpovedal už v roku 1920. Jeho článok „Ekonomická kalkulácia v socialistickom spoločenstve“ presvedčil aj viacerých významných zástancov socializmu a sociálnej demokracie. Mises tak rovnako odsúdil „tretiu cestu“ sociálnej demokracie, ktorá v absencii trhových cien zákonite bude viesť k chaosu a úpadku všade, kde bude aplikovaná.

Vplyv

Mises svojou tvorbou ovplyvnil celé generácie ekonómov, medzi ktorými je napríklad Henry Hazlitt, Jesús Huerta de Soto, Murray Rothbard a F. A. Hayek. Hayek dostal za prácu na Misesovej Rakúskej teórii hospodárskeho cyklu v roku 1974 Nobelovu cenu za ekonómiu, čo prinieslo renesanciu Rakúskej školy ekonómie.

Samotný Mises mal tiež vplyv aj na reálnu politiku. Počas jeho úlohy poradcu rakúskej vlády v 20. rokoch minulého storočia sa mu podarilo spomaliť rakúsku infláciu, vďaka čomu sa Rakúsko vyhlo osudu hyperinflácie, ktorou prešlo Nemecko. Vďaka Misesovym myšlienkam, ktoré vo Francúzsku presadzoval poradca DeGaulleho vlády a Misesov priateľ Jacques Rueff, sa podarilo odvrátiť Francúzsko z cesty do socializmu.

Misesove myšlienky tiež zohrali svoju úlohu pri obnove Talianska po druhej svetovej vojne, vďaka prezidentovi Luigi Einaudi, ktorý bol rovnako priateľom Misesa. Takzvaný „nemecký hospodársky zázrak“ bol dosiahnutý aj vďaka práci Wilhelma Röpkeho a Ludwiga Erharda, ktorí boli obaja študentmi Misesa. Medzi priateľmi Misesa tiež bola napríklad Ayn Rand, autorka románu Atlas Shrugged, o ktorom sa tvrdí, že je druhou najvplyvnejšou knihou v USA po Biblii. Mises mal tiež vplyv aj na socialistických mysliteľov, pričom jeden z popredných lídrov socialistického hnutia Robert Heilbroner po čase vyhlásil, že „Mises mal po celý čas pravdu“.

„Slobodný človek musí zniesť to, keď druhí konajú a žijú inak, ako on považuje za správne. Musí sa oslobodiť od zvyku volať políciu vždy, keď mu niečo nie je príjemné.“

„Cieľom liberalizmu je mierumilovná spolupráca všetkých ľudí.“

„Ak niekto odmieta liberalizmus na základe ľudskej omylnosti a morálnej slabosti, musí tiež pre rovnaký dôvod odmietnuť každý druh vládneho konania.“

„Kapitalistický systém výroby je ekonomickou demokraciou, v ktorej každý cent dáva právo hlasovať. Zákazníci sú zvrchovaným národom. Kapitalisti, podnikatelia a farmári sú zmocnencami tohto národa. Ak neposlúchajú, ak nedokážu vyrábať pri najnižších možných nákladoch to, čo požadujú zákazníci, tak stratia svoj úrad. Ich úlohou je služba zákazníkovi. Zisk a strata sú nástroje, pomocou ktorých zákazníci pevne držia opraty všetkých podnikateľských aktivít.“

„Všetky tie reči: štát by mal urobiť toto alebo tamto, v zásade znamenajú: polícia by mala donútiť zákazníkov, aby sa správali inak, ako by sa správali spontánne.“