Margaret Thatcherová, tiež známa ako Železná lady, bola prvou ženou na pozícii britského premiéra. Narodila sa 13. októbra 1925 v meste Grantham ako Margaret Hilda Roberts a zomrela 8. apríla 2013 v Londýne. Margaret Thatcherová je jednou z najdôležitejších politických postáv minulého storočia, ktorá významne prispela k šíreniu liberálnych myšlienok.
Osobný život Margaret Thatcherovej
Margaret Thatcherová bola vychovávaná v Granthame, pričom jej otec vlastnil dva obchody s potravinami a bol aktívny v miestnej politike. Margaret Thatcher vyštudovala chémiu na Oxforde, kde získala aj vedecký titul. Neskôr bola viac hrdá na to, že zastáva premiérsku pozíciu ako prvý človek s vedeckým titulom, ako na fakt, že je na tejto pozícii prvou ženou. V roku 1951 sa vydala za Denisa Thatchera, s ktorým bola až do jeho smrti v roku 2003. Margaret Thatcherová mala dve deti, Carol a Marka Thatchera.
Margaret Thatcherová bola nielen prvou britskou premiérkou v histórii, ale tiež najdlhšie aktívnym britským premiérom v 20. storočí. Túto pozíciu zastávala takmer 12 rokov, od roku 1979 do roku 1990.
Problémom socializmu je, že nakoniec vám dôjdu peniaze ostatných ľudí.
Dane a výdavky
Ekonomickú politiku Margaret Thatcherovú ovplyvnili monetaristickí ekonómovia Milton Friedman a Alan Walters. Za jej vlády boli znížené priame dane z príjmu a zvýšené nepriame dane. V niektorých oblastiach v čase jej vlády britská vláda znížila výdavky, pričom najvýraznejší pokles bol zaznamenaný v oblasti podpory bývania. V iných oblastiach však výdavky stúpli. Kvôli jej škrtom vo vyššom vzdelávaní bola prvou osobou v povojnovej histórii na pozícii britského premiéra so vzdelaním z Oxfordu, ktorej nebol udelený čestný doktorát. V reakcii na recesiu na začiatku 80. rokov jej vláda zvýšila dane, čo sa stretlo s výrazným odporom ekonómov.
Odbory a privatizácia
Margaret Thatcherová výrazne znížila moc a vplyv odborov. Podľa nej odbory štrajkami podkopávali parlamentnú demokraciu a výkon ekonomiky. Výsledkom jej legislatívy bolo podľa BBC „zničenie sily odborov na takmer celú generáciu“. Počas jej vlády tiež počet členov odborov klesol o 26%.
Margaret Thatcherová sa zasadzovala za predaj štátneho majetku. Z predaja štátnych podnikov získala 29 miliárd a z predaja štátnych bytov ďalších 18 miliárd libier. Privatizáciu sprevádzalo zlepšenie fungovania daných podnikov a zvýšenie produktivity práce. Vo väčšine prípadov tak privatizácia viedla k zníženiu cien pre spotrebiteľov a k zvýšeniu celkovej efektivity sprivatizovaných podnikov.
Postoj Margaret Thatcherovej k Európskej únii
Margaret Thatcher často vykresľovali ako euroskeptičku, no v skutočnosti mala k EÚ aj značne pozitívny vzťah. Margaret Thatcherová odmietala zväčšovanie moci EÚ v oblastiach, ktoré zmenšovali slobodu ľudí. Išlo napríklad o vytvorenie jednotnej európskej meny alebo presun výrazných právomocí na nevolené orgány EÚ. V oblastiach slobodnejšieho obchodu medzi krajinami však Margaret Thatcherová EÚ podporovala. V roku 1975 dokonca podporila referendum o vstúpení Británie do EÚ. Túto kampaň nazvala kampaňou za to, aby krajina zostala v „Európe“. Margaret Thatcherová bola teda euroskeptická len v skutočnom význame tohto slova – bola skeptická voči neodôvodnenému zväčšovaniu moci EÚ.
Vplyv
Margaret Thatcherová zohrala výraznú úlohu v liberalizme 20. storočia. Jej prínos však nebol striktne pozitívny. Aj keď slovne Margaret Thatcher deklarovala zvyšovanie ekonomickej slobody, jej reálne kroky často zväčšovali moc štátu. Ako príklad možno uviesť, že počas jej vlády výdavky v reálnych číslach narástli o takmer 13%. Popri znižovaní niektorých daní Thatcherová mnohé dane zvyšovala, podobne to bolo aj s reguláciou a dereguláciou niektorých oblastí… Mnohé z jej politík kritizovaných za svoju údajnú liberálnosť sú tak v skutočnosti kritizované za pravý opak – zväčšovanie štátnej moci.
Margaret Thatcherová však po sebe zanechala najmä veľký ideový odkaz. Veľká Británia sa pod jej taktovkou dostala z cesty do ekonomického nevoľníctva, ako to nazval ekonóm F. A. Hayek, a nastúpila na cestu väčšej slobody a nezávislosti jednotlivcov. Po odchode Margaret Thatcher bola Veľká Británia úplne inou krajinou. Aj to je dôvod, prečo ju časopis TIME uviedol medzi 100 najdôležitejších ľudí 20. storočia.
Margaret Thatcherovej citáty
Štát nemá iný zdroj peňazí okrem tých, ktoré ľudia sami zarobia.
Chceme spoločnosť, kde ľudia môžu slobodne vykonávať voľby, konať chyby, byť štedrí a súcitní. Toto myslíme pod morálnou spoločnosťou; nie spoločnosť, kde je štát zodpovedný za všetko a nikto nie je zodpovedný za štát.
Čím väčší kus koláča si zoberie vláda, tým menší je koláč pre každého.
Vytlačiť článok
