Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Milton Friedman (1912-2006)

Milton Friedman - ekonómMilton Friedman – americký ekonóm, štatistik, autor a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. Milton Friedman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu, je považovaný za najvplyvnejšieho ekonóma druhej polovice 20. storočia. Narodil sa 31. júla 1912 židovským prisťahovalcom z Rakúsko – Uhorska v New Yorku. Friedman bol ženatý s Rose Director, ekonómkou, ktorú spoznal pri svojom štúdiu na Chicagskej univerzite. Rose Director bola spoluautorkou dvoch jeho kníh a spolu s ňou mal dve deti. Milton Friedman zomrel 16. novembra 2006 vo veku 94 rokov a 31. júla 2012 by sa dožil 100 rokov.

„Ak federálnej vláde zveríte dozor nad Saharou, do piatich rokov tam bude nedostatok piesku.“

Milton Friedman je autorom viacerých kníh a mnohých článkov a štúdií. Okrem toho, že bol úspešný spisovateľ, bol aj výborný rečník – za čo môže vďačiť aj svojej takmer 40 ročnej praxi vysokoškolského učiteľa. Väčšinu akademickej kariéry strávil na Chicagskej univerzite. Tu pomohol vytvoriť nový ekonomický smer, ktorý je známy ako Chicagska ekonomická škola, z ktorej vyšlo spolu 10 držiteľov Nobelovej ceny za ekonómiu.

Milton Friedman a zastávanie kontroverzných pozícií na základe znalosti ekonomickej histórie a ekonómie

Milton Friedman zastával mnohé kontroverzné pozície, no jeho postoje boli postavené na rozsiahlych znalostiach ekonomickej histórie a ekonómie. Medzi takéto pozície patrí aj jeho obhajoba legalizácie drog. Na rozdiel od väčšiny kritikov prohibície drog, Friedman nezastával len dekriminalizáciu alebo legalizáciu mäkkých drog, ale absolútnu legalizáciu všetkých drog – vrátane tvrdých, ako je napríklad heroín a kokaín. Podľa Friedmana prohibícia drog vedie užívateľov od užívania mäkkých drog ku tvrdým drogám a samotná prohibícia tiež môže za vznik viacerých obzvlášť škodlivých drog.

Friedman vypočítal, že legalizácia drog by umožnila znížiť počet väzníc a väzňov približne o polovicu a počet vrážd o 10 000 ročne. Ako možné negatívum legalizácie uvádzal, že počet závislých by sa mohol zvýšiť. Zatiaľ čo títo závislí by si za poškodenie svojho zdravia mohli sami, v dnešnej situácii kvôli drogovej prohibícii trpia aj nevinní ľudia, ktorí sa musia v dôsledku bojov medzi drogovými kartelmi báť o vlastný život. Podľa Friedmana väčšina zla v súvislosti s drogami pochádza práve z ich nelegálnosti. Ako príklad môže poslúžiť prohibícia alkoholu v USA, kedy sa distribúcie alkoholu rovnako chopila mafia a kriminálne gangy. Spolu s odstránením prohibície však zmizli aj tieto gangy. Okrem štatistík a faktov však Friedman zdôrazňoval morálny princíp – argumenty za zákaz drog podľa neho boli rovnako platné, ako argumenty za zákaz prejedania – ktoré ľuďom tiež škodí a zabíja viac ľudí ako drogy.

Medzi jeho ďalšie kontroverzné postoje patrí napríklad jeho názor na zvyšovanie cien, z ktorého sú často obviňované napríklad stúpajúce mzdy, alebo ceny benzínu. Podľa Friedmana je však „inflácia vždy a všade monetárnym fenoménom“.

Friedman tiež varoval pred tzv. „ochranou spotrebiteľov“. Podľa neho táto ochrana často zákazníkom ubližuje. Jedným z takýchto príkladov sú železnice – tie boli pôvodne v USA súkromné a slobodné. Medzi frekventovanými trasami viedlo popri sebe viacero tratí a táto konkurencia zabezpečovala nízke ceny. Na niektorých trasách však viedla len jediná trať a jej majiteľ tak mohol zákazníkom účtovať vysoké ceny. Zákazníci sa tak so sťažnosťami obrátili na vládu a v dôsledku následných regulácií sa ceny na železniciach vyrovnali – na tú vyššiu úroveň. Friedman tiež poukazoval na vládnu reguláciu liekov, ktorá podľa neho kvôli neskorému schvaľovaniu vedie k mnohým strateným životom.

Friedman tiež kritizoval škodlivosť sociálneho systému štátu a navrhoval ho nahradiť tzv. negatívnou daňou z príjmu. Táto by ľudí oveľa viac motivovala k hľadaniu zamestnania, ako k poberaniu dávok. Negatívna daň z príjmu je tiež základom Odvodového bonusu Richarda Sulíka.

Friedman tiež bol za zrušenie centrálnej banky, lekárskych licencií (negatíva ktorých podrobne opísal), vydávanie poukážok na vzdelávanie, namiesto centrálneho financovania škôl a za významnú privatizáciu štátneho majetku. Podľa neho by štát mal vlastniť len „pôdu, na ktorej sú postavené budovy vlády“.

Za príklad slobodnej ekonomiky dával Hong Kong, ktorý je dlhodobo považovaný za ekonomicky najslobodnejšiu krajinu na svete. Friedmanova kniha Sloboda voľby mala vplyv na estónskeho premiéra Marta Laara, ktorého inšpirovala k pretvoreniu chudobnej sovietskej republiky na „Baltského tigra“.

Za svoj najväčší úspech pokladal účasť na zrušení povinnej vojenskej služby v USA. Milton Friedman sám seba označoval za libertariána – minarchistu. Podľa neho by sa vláda v ideálnom prípade mala sústrediť len na zabezpečenie vonkajšej a vnútornej obrany občanov a tvorbu práva. Syn Miltona Friedmana David Friedman je anarchokapitalistický ekonóm a jeho vnuk Patri Friedman založil Seasteading Institute, ktorého úlohou je vytvoriť malé komunity v medzinárodných vodách, ako alternatívu k súčasným štátom.

Citácie Miltona Friedmana:

„Spoločnosť, ktorá postaví rovnosť pred slobodu nedosiahne ani jedno. Spoločnosť, ktorá postaví slobodu pred rovnosť, dosiahne veľkú mieru oboch“

„Som za znižovanie daní za akýchkoľvek okolností, z akéhokoľvek dôvodu, kedykoľvek je to možné.“

„Nič nie je tak trvalé, ako dočasný vládny program.“

„Jednou z veľkých chýb je súdiť politiky a programy podľa ich úmyslov, a nie na základe činov.“

„Najdôležitejším faktom o slobodnom trhu je to, že sa výmena neuskutoční, ak na nej nezískajú obe strany.“

„Vďaka Bohu za vládne mrhanie. Ak vláda robí zlé veci, len toto mrhanie jej bráni, aby boli škody ešte väčšie.“

„Veľa ľudí chce, aby vláda chránila zákazníka. Oveľa naliehavejším problémom však je chrániť zákazníka pred vládou“.

„Väčšina energie v politike je venovaná náprave dôsledkov chýb vlády.“