Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Murray Newton Rothbard (1926-1995)

Murray Newton Rothbard - americkým ekonómom,Murray Newton Rothbard bol americkým ekonómom, historikom a politickým teoretikom. Bol popredným predstaviteľom tzv. Rakúskej ekonomickej školy a významnou osobnosťou libertarianizmu. Murray Rothbard inšpiroval mnohých nasledovníkov a prišiel s termínom „Anarchokapitalizmus“, ktorý označuje anarchizmus voľného trhu.

„Nie je zločinom ignorovať ekonómiu, ktorá je koniec koncov špecializovanou disciplínou. Ale je úplne nezodpovedné mať hlasný a hlučný názor na ekonomické témy, a pritom zostať v tomto stave ignorancie.“

Osobný život Murraya Rothbarda

Murray Rothbard sa narodil v New Yorku, v štvrti Bronx. V New Yorku tiež navštevoval Columbia University, ktorú ukončil získaním doktorátu z ekonómie v roku 1956. Od začiatku 50. rokov Murray Rothbard študoval popri ekonómovi Ludwigovi von Mises, ktorý mal na jeho tvorbu veľký vplyv. V roku 1953 sa oženil s JoAnn Schumacher a v roku 1963 začal učiť na Brooklyn Polytechnic Institute v New Yorku, kde učil až do roku 1985.

Anarchokapitalizmus

Murray Rothbard neuznával legitimitu žiadnych štátnych zásahov, čím sa líši od drvivej väčšiny liberálov, ktorými je tak považovaný za radikála. Takzvanú „anarchiu voľného trhu“, na rozdiel od štandardného významu anarchie, nazýval pojmom „Anarchokapitalizmus“. Podľa neho bol „Kapitalizmus úplným vyjadrením anarchizmu a anarchizmus úplným vyjadrením kapitalizmu“. Podľa Murrayho Rothbarda by súkromný sektor dokázal poskytovať úplne všetky služby – vrátane právneho systému a bezpečnosti. Rothbard navyše tvrdil, že takéto služby by boli vďaka konkurencii a ziskovému motívu ešte efektívnejšie, ako pri monopolnom poskytovaní štátom.

Fungovanie týchto služieb na súkromnej báze podrobne popísal vo svojich dielach. Rothbardov „Anarchokapitalizmus“ tak skombinoval laissez-faire ekonomiku Ludwiga von Mises s myšlienkami individuálnych anarchistov 19. storočia ako napríklad Benjamin Tucker, Lysander Spooner a Gustave de Molinari. K filozofii Anarchokapitalizmu sa aj dnes hlásia niektorí významní ekonómovia a historici, ako napríklad Hans-Hermann Hoppe, David Friedman, syn ekonóma a držiteľa Nobelovej ceny za ekonómiu Miltona Friedmana, Bryan Caplan, Jesús Huerta de Soto a iní. Anarchokapitalizmus tak dodnes tvorí malú odnož liberálnej filozofie.

Odpor voči vojne

Murray Rothbard zdieľal názor Randolpha Bourne, ktorý tvrdil, že „vojna je zdravím štátu“. Podľa Rothbarda bolo dôležité nielen zabrániť ďalším vojnám, ale tiež šíriť vedomosti o tom, ako v minulosti vlády zlákali občanov do vojen. Podľa Murrayho Rothbarda bola vojna „najdeštruktívnejšou aktivitou štátu“, ako pre individualizmus, tak pre morálku. Jeho návrh na to, ako zabrániť ďalším vojnám, je jednoduchý – podľa neho by v „čisto libertariánskom svete nebola žiadna „zahraničná politika“, pretože by v ňom neboli žiadne štáty a žiadne vlády s monopolom na použitie sily nad určitými územiami“.

Vplyv Murrayho Rothbarda

Napriek relatívne kratšiemu životu (68 rokov) po sebe Murray Rothbard zanechal rozsiahle dielo. Murray Rothbard bol spoluzakladateľom Ludwig von Mises Institute, ktorý sa stal centrom šírenia myšlienok Rakúskej ekonomickej školy. Rothbard tiež bol jedným zo zakladateľov Cato Institute, pričom názov „Cato“ vznikol práve na jeho podnet. Murray Rothbard napísal 25 kníh a niekoľko tisíc odborných článkov.

Murray Rothbard tiež inšpiroval novú generáciu ekonómov, medzi inými Jeffrey Tucker, Robert Higgs a autor bestselleru „Politicky nekorektná príručka k americkej histórii“ Thomas Woods. Po jeho smrti v roku 1995 ho denník The Newyork Times nazval: „ekonómom a sociálnym filozofom, ktorý búrlivo obhajoval osobnú slobodu proti vládnym zásahom.“

Murray Rothbard – citácie

„Na Marxovi bola dobrá jedna vec – nebol keynesián.“

„Na voľnom trhu každý zarába podľa svojej produktívnej hodnoty pri uspokojovaní túžob zákazníkov. Pod štátnym prerozdeľovaním každý zarába v pomere k množstvu, ktoré dokáže ukradnúť od produkujúcich.“

„Je ľahké byť podozrivo „súcitný“, keď sú ostatní prinútení za to platiť.“

„Za sladkými, no jasne absurdnými prosbami o rovnosť je bezohľadná snaha umiestniť seba (elity) na vrchol novej hierarchie moci. Toto je, mimochodom, štát blahobytu v praxi: je to kopa špeciálnych záujmových skupín, ktoré podvádzajú zákazníkov a daňovníkov, a pritom ich presviedčajú o tom, že na tom v skutočnosti získavajú.“