William Stanley Jevons bol britským ekonómom a jedným z najvýznamnejších ekonómov 19. storočia. Jevons sa preslávil najmä objavom marginálnej teórie hodnoty, aplikáciou matematických metód na skúmanie ekonómie a svojimi teóriami o tom, ako vyčerpanie uhlia nevyhnutne zabrzdí rast britskej ekonomiky. William Jevons tiež vykonal významné objavy aj na poli logiky a geometrie, pričom už v roku 1869 vytvoril mechanický počítač, ktorý nazval „logický klavír“. Dielo Jevonsa má tak dodnes veľký vplyv na vedecké bádanie vo viacerých disciplínach.
Uhoľný problém
Kniha Uhoľný problém je jednou z najpopulárnejších a najvplyvnejších kníh Williama Jevonsa. Jevons v nej poukazoval na to, že britská ekonomika je založená na spotrebe uhlia, pričom táto spotreba exponenciálne rastie. Tento exponenciálny rast však vzhľadom na neobnoviteľnosť tohto zdroja nebol udržateľný a podľa Jevonsa tak skôr či neskôr malo dôjsť k zastaveniu rastu britskej ekonomiky:
„Musím poukázať na bolestivý fakt, že takáto miera rastu zanedlho spraví našu spotrebu uhlia porovnateľnú s celkovými zásobami. Pri rastúcej hĺbke a obtiažnosti ťažby uhlia prídeme k vágnemu, ale nevyhnutnému obmedzeniu, ktoré zastaví náš pokrok.“
William Jevons tiež poukázal na to, že problém so zmenšujúcou sa zásobou uhlia nevyrieši ani vyššia energetická efektívnosť. Ako totiž ukázal na tzv. Jevonsovom paradoxe, zvýšená energetická efektívnosť zvyčajne znižuje náklady na používanie energie, a tak ľudia typicky energie používajú viac a nie menej. V mnohých prípadoch preto vyššia energetická efektívnosť vedie paradoxne k ešte rýchlejšiemu vyčerpávaniu prírodných zdrojov.
Jevons preto rozmýšľal, ako zabrániť blížiacej sa katastrofe a pýtal sa:
„Sme múdri, keď povoľujeme obchodu tejto krajiny vzrásť za bod, za ktorým ho už nebudeme môcť udržať?“
Našťastie, na rozdiel od mnohých iných filozofov, podľa ktorých sa svet rúti do záhuby, Jevons odmietal vládne zásahy na nápravu tohto stavu a odmietal aj environmentálne dane a aj prípadné snahy o konzerváciu prírodných zdrojov.
No ako môžeme vidieť dnes, svet (a ani ekonomická sila Británie) sa kvôli nedostatku uhlia nezrútil, ale prosperuje viac, ako kedykoľvek predtým. Koniec koncov, Jevons neprišiel s katastrofickými predpoveďami ako prvý a podobné vízie sprevádzajú svet už minimálne od čias Thomasa Malthusa, a teda od konca 18. storočia.
William Jevons sa totiž podobne ako Malthus pozeral na fungovanie trhu veľmi staticky. Dokázal tak predpovedať, koľko by vydržali zásoby uhlia pri aktuálnych trendoch spotreby, no čo nedokázal a ani dokázať nemohol, je predpovedať vznik alternatívnych zdrojov energie, ktoré ľudia začnú používať, keď bude používanie uhlia nerentabilné. Uhlie tak bez väčších problémov a do veľkej miery bolo nahradené ropou a zemným plynom, no dnes tiež nechýbajú ľudia, ktorí podobne ako Jevons vidia fungovanie trhu veľmi staticky a opäť varujú pred podobnými katastrofickými scenármi v dohľadnej budúcnosti (viď ropný zlom).
Dokonalá konkurencia a monopol
William Jevons tiež vykonal významný pokrok v tzv. teórii dokonalej konkurencie. Pod dokonalou konkurenciou Jevons myslel absenciu cenovej diskriminácie a veľké množstvo kupujúcich a predávajúcich v každom odvetví ekonomiky. Ako tento stav opísal:
„Jediný obchodník (…) musí nakupovať a predávať pri aktuálnych cenách, ktoré on sám nemôže v oceniteľnej miere ovplyvniť. (…) Dokonalý trh (naznačuje) dokonalé vedomosti o stave ponuky a dopytu a následného pomeru výmeny (na strane) všetkých obchodníkov.“
William Jevons si však neskôr uvedomil, že keďže všetok tovar je v istom zmysle unikátny, „vlastníctvo je len iný názov pre monopol“. Ako však tiež uznal, tento monopol je na trhu obmedzovaný konkurenciou, vďaka ktorej žiaden vlastník nemôže za svoj majetok získať väčší podiel na produkcii, ako sú vlastníci tohto podielu produkcie ochotní akceptovať.
Marginálna teória hodnoty
„Hodnota závisí úplne na užitočnosti.“
William Jevons
Jevons bol jedným z troch ekonómov, ktorí v prakticky rovnakom čase nezávisle na sebe objavili tzv. marginálnu teóriu hodnoty. Druhým ekonómom bol Francúz žijúci vo Švajčiarsku Léon Walras a tretím Rakúšan a zakladateľ Rakúskej školy ekonómie Carl Menger. Marginálna teória hovorí o tom, do akej miery rastie, respektíve klesá hodnota zo získania respektíve stratenia dodatočných tovarov alebo služieb. Jevons marginálnu teóriu hodnoty vysvetľoval aj na príklade poháru vody. Keď je človek veľmi smädný, pohár s vodou má pre neho vysokú hodnotu. No po tom, ako zaženie svoj smäd prvým pohárom vody, každý ďalší pohár vody má pre neho menšiu a menšiu hodnotu, pričom pri určitej hranici už o ďalšiu vodu nebude mať záujem.
Akokoľvek môže objav marginálnej teórie hodnoty vyzerať jednoducho, v skutočnosti ide o teóriu, ktorá zrejme najviac ovplyvnila dnešnú podobu ekonómie a ekonomického pohľadu na svet. Nie je preto prekvapivé, keď Alfred Marshall, sám jeden z najvplyvnejších ekonómov 20. storočia, povedal, že práca Williama Jevonsa „bude pravdepodobne považovaná za konštruktívnejšiu silu ako akákoľvek iná, s výnimkou Ricarda, ktorá bola vykonaná za posledných sto rokov.“
Vytlačiť článok
