EU17, DF a PIGS | Obraty v maloobchode

Eurostat dnes zverejnil údaje k reálnemu obratu v maloobchode pre mesiac október 2012 v eurozóne (EU17) a v Európskej únii (EU27). Medzitým aj jednotlivé údaje ku krajinám DF a PIGS (Nemecko, Francúzsko a krajiny južnej periférie eurozóny (Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko).

Vývoj sezónne očistených reálnych obratov (okrem predajcov automobilov) v eurozóne, od januára 2000 do októbra 2012 (index roku 2005 = 100). V októbri 2012 to išlo v eurozóne sezónne očistené nadol o reálnych -1,2% k predchádzajúcemu mesiacu. V Európskej únii (EU27) to s obratmi v maloobchode išlo nadol o -1,1%.

Pri neočistených údajoch poklesli reálne obraty v maloobchode v eurozóne k rovnakému mesiacu predchádzajúceho roka o -3,65% a v EU27 poklesli obraty o -2,4%, takisto k rovnakému mesiacu predchádzajúceho roka.

Francúzsko posledným motorom spotreby v maloobchode v eurozóne

Vývoj sezónne očistených reálnych (cenovo očistených) obratov v maloobchode, bez predaja automobilov (2000=100) v Nemecku (modrým), Francúzsku (červeným), Portugalsku (zeleným), Taliansku (fialovým), Grécku (slabomodrým) a Španielsku (oranžovým). Tento graf jasne ukazuje, ako sa v krajinách južnej periférie obraty v maloobchode, nie len že prepadli pod úroveň roku 2000, no dokonca aj pod úroveň vývoja obratov v Nemecku, ktoré sa už dlhodobo pohybujú pod úrovňou roku 2000. Len Francúzsko sa stále ako posledný zostávajúci motor spotreby v eurozóne nachádza veľmi vysoko.

Údaje z Grécka a Talianska stále o mesiac zaostávajú, teda reflektujú stav z mesiaca september.

Od roku 2000 do októbra 2012 poklesli obraty v maloobchode v Nemecku o -4,95%, v Portugalsku o -8,16%, v Taliansku o -5,61% (do septembra 2012), v Grécku o -9,89% (do septembra 2012) a v Španielsku o -12,17%! Len Francúzsko sa stále drží s vysokými obratmi od roku 2000 s nárastom už na úrovni +38,34%.

Sezónne očistené indície reálnych obratov v maloobchode (2000=100) ukazujú síce vývoj, no nehovoria o žiadnej absolútnej úrovni obratov v maloobchode jednotlivých krajín. Jednotlivé priemerné mesačné obraty v maloobchode sú nastavené na rok 2000 s hodnotou 100 indexových bodov.

Francúzska osobná spotreba v maloobchode môže byť aj slabou stránkou

Aktuálne údaje z Nemecka a krajín južnej periférie ukazujú celkom jasne, že na nárast produktivity, pokrok v technológiách, kapacity v produkcii a na potenciálny výstup produkcie pre rok 2012 odpovedať so spotrebou na úrovni roku 2000 je absurdné. Snažiť sa tento stav preniesť na plecia daňovníkov v eurozóne môže situáciu iba zhoršovať, čiže čoraz viac prehlbovať recesiu. Zatiaľ je tu síce ťahúň v spotrebe Francúzsko, no táto “lokomotíva“ popritom generuje vysoké ochodné deficity, dosť razantné súkromné zadlženie a v neposlednom rade aj poriadny štátny deficit. Sila Francúzska – osobná spotreba je zároveň aj ich slabou stránkou, pretože porovnateľne dobrý vývoj platov zamestnancov sa pomaly stráca na slabej konkurencieschopnosti. Najmä ak sa to porovná s obchodným modelom Nemecka, pri slabej participácii zamestnancov.

Tento pozitívny vývoj vo francúzskom maloobchode je spôsobený čiastočne osobnou spotrebou cez osobné zadlžovanie, ale aj cez sústavne narastajúce platy zamestnancov, ktoré ale nijak francúzskej konkurencieschopnosti nepridávajú. Na rozdiel toho Nemecko, kde by výkonnosť hospodárstva aj zabezpečovala dopyt, osobná spotreba a nízke mzdy zamestnancov stagnujú už dlhé roky.

Vývoj sezónne očistených obratov v maloobchode v Nemecku (modrým) a Francúzsku (červeným) od januára 1995 do júna 2012 (rok 1995 = 100). Tento graf exemplárne ukazuje, čo za šialenstvo na rozdielnych vývojoch sa v eurozóne pod jednou menou deje.

Ešte perverznejšie sa to prejavuje, keď nastavíme rok 1995 = 100, potom sa nachádzajú obraty v maloobchode v Nemecku v októbri 2012 ešte stále na úrovni -6,31% pod úrovňou roku 1995, zatiaľ čo vo Francúzsku išli nahor až o +60,46!

Údaje obratov v maloobchode sú len jedným indikátorom nerovného vývoja nie len medzi Nemeckom a Francúzskom. Rozširuje sa to oveľa ďalej, aj na veľmi odlišný vývoj v mzdách zamestnancov, dopytu úverov domácností, vývoj v nákladoch na zamestnanca, konkurencieschopnosti, výstup produkcie v priemysle, objemu v zahraničnom obchode (hlavne čo sa týka exportu), výkonnostnej bilancie, atď. Rozdiely sa naďalej zvyšovali od zavedenia jednotnej meny až po začiatok krízy a v prípade Nemecka a Francúzska dokonca aj dnes.

Vytlačiť článok