Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Eurozóna | Pokles v poskytnutých úveroch pre privátny sektor už piaty mesiac v rade

V septembri 2012 poklesol objem poskytnutých úverov MFI (Monetary Financial Institutions) v Eurozóne súkromnému sektoru (domácnosti a podniky okrem finančných inštitúcií) mierne nadol už piaty mesiac v rade. Objem poskytnutých úverov v Eurozóne poklesol o 0,95% k mesiacu predošlého roka k 11,188 bilióna Euro. 11,188 bilióna Euro poskytnutých úverov pre domácnosti a podniky zodpovedá stále ešte masívnym 118,8% nominálneho HDP Eurozóny. ECB poskytuje dátovú radu naspäť až do januára 1983 prepočítanú do Eura v poskytnutých úveroch bankového systému (okrem Eurosystému) Eurozóny pre súkromný sektor.

Dáta Eurozóny - vývoj poskytnutých úverov bankového sektora v Európe bankami Eurozóny.

Vývoj poskytnutých úverov bankového sektora v Európe bankami Eurozóny pre domácnosti a podniky v percentách k predchádzajúcemu mesiacu od januára 1984. Dáta Eurozóny ukazujú jasne, že úspech kapitalizmu v Eurozóne bol poháňaný najskôr vysokou úverovou expanziou. Od januára 1984 do decembra 2008 predstavovala priemerná úverová expanzia pre súkromný sektor +7,62%, v špičkách až +10% a viac, rovnako v porovnaní s predošlými mesiacmi. V septembri 2012 to už išlo v Eurozóne s úvermi piaty krát v rade do negatívnej úrovne, tento krát s -0,95% oproti predošlému mesiacu. Úverová expanzia a rast sú tesne so sebou spojené, rovnako ako úverový pokles s recesiou hospodárstva. Pri veľkosti Eurozóny bola priemerná úverová expanzia silná, a tým aj dosiahnutý objem celkovo 11,188 bilióna euro v septembri 2012!

Eurozóna je postavená na úverovej expanzii

Systémom stále zostávaúverová expanzia a zadlžovanie, a nikdy tomu nebolo ináč. Už aj malé spomalenie zadlžovania, ako je vidno na objeme na údajoch poskytnutých úverov pre súkromný sektor v Eurozóne, predstavuje obrovské hospodárske problémy a recesiu. Skutočné vyčistenie tejto dlhovej pyramídy by predstavovalo s najväčšou pravdepodobnosťou rozpad Eurozóny, s následnou menovou reformou.

Dáta Eurozóny - vývoj objemu úverov bankami v Eurozóne.

Vývoj objemu poskytnutých úverov bankami v Eurozóne pre domácnosti a podniky v miliardách Euro od januára 1983 s 1,646 bilióna Euro do septembra 2012 s 11,188 bilióna Euro. V septembri 2012 poklesol objem poskytnutých úverov o -0,95% oproti predošlému mesiacu.

Už len zastavenie rastu objemu úverov, bez ďalšej úverovej expanzie predstavuje realitu pre hospodársky pokles a obrovské ekonomické problémy. Kroky bánk a štátov v podpore v stovkách miliárd Euro, udržuje len molochov s toxickými úvermi a nepredstavuje ani len návrat týchto úverov do reálneho hospodárstva od týchto bánk. Poskytnuté úvery pre domácnosti a nefinančné inštitúcie cez bankový systém Eurozóny sú len jednou časťou problému. Problém bankového systému v Eurozóne sa zobrazuje jasne v bilancii sumy 33,905 biliónov Euro, rovnako len s menším poklesom:

Bilancie sumy od MFI Eurozóny, bez centrálnych bánk a Eurosystému.

Vývoj bilancie sumy od MFI Eurozóny, bez centrálnych bánk a Eurosystému, v miliardách Euro od septembra 1997 s 12,968 bilióna Euro, na 33,905 bilióna euro v Septembri 2012.

Naviac mali ešte centrálne banky Eurozóny (Eurosystem) sumu bilancie 3,082 bilióna Euro koncom septembra 2012. Celkový bankový systém vrátane Eurosystému je tiež 36,978 bilióna Euro celkom významný (suma bilancie).

Krajiny Eurozóny by mali stabilizovať príjmy

Pokus štátov stabilizovať túto smiešnu bilanciu bankového systému Eurozóny a implikované toxické úvery cez záchranu bánk, je odsúdený vopred na neúspech a strháva so sebou do priepasti celé štáty. Táto stratégia nedáva vôbec žiadny zmysel, keďže zároveň sa prizeráme nie len na klesajúci výkon ekonomík, ale nastolené opatrenia pre južnú perifériu Eurozóny, aj sústavne cyklicky atakujú hospodárstvo týchto krajín. Toto maximalizuje národnohospodárne škody a spôsobuje zároveň ďalšie zbytočné úverové výpadky v krajinách Eurozóny.

Stabilizácia prijímov, a tým aj bonity zadĺžených štátov je to podstatné, čo bolo treba spraviť k riešeniu tejto krízy. No presne toto je sústavne podkopávané, pretože reálne príjmy širokých más v krízových krajinách sa masívne znižujú, a tým pádom klesá aj spotreba, investície a cieľová produkcia hodnôt. Nakoniec sa ukazujú tieto opatrenia ako čistá strata času.

Skutočné odbúravanie zadĺženia za daných okolností si vyžaduje asi viac ako jedno desaťročie recesie, masívne znižovanie hodnôt majetku, vysokú nezamestnanosť a sociálne nepokoje, stále s ohrozením, že sa tým cez domino efekt ohrozia aj už tak dosť zaťažené okolité štáty. V skutočnosti sa čas na možné rozumné riešenia už vyčerpal. Príliš dlho bola bilancia bánk, centrálnych bánk v Eurosystéme a dlhy štátov nafukované, bez toho aby sa riešili skutočné problémy hospodárstva a nerovnováha na finančných trhoch, kŕmená komerčnými bankami a bankovým systémom. Problémy Eurozóny sú do veľkej miery systémové a tým pod daným systémom len veľmi ťažko riešiteľné.

Zdroj:
1. http://www.ecb.eu/stats/money/aggregates/aggr/html/index.en.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.