Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Grécky dlh | Štátny dlh po revízii HDP 170,6% v roku 2011

Grécky dlh – Zverejnené udaje Eurostatu z druhého hlásenia k verejnému deficitu a verejnému dlhu krajín Eurozóny a EU27 znovu ozrejmili napáchané hospodárske škody v Grécku. Grécko malo deficit, ako aj brutto dlh štátu v percentách nominálneho HDP v 2011 a 2010 ešte horší, ako sa predpokladalo. To bolo hlavne z dôvodu nadol revidovaného nominálneho HDP. Pre rok 2011 bol nominálny HDP revidovaný z 215 088 mld. Euro na len 208 532 mld. Euro. Rok 2010 bol v Grécku z 227 318 mld. Euro revidovaný na 222 251 mld. Euro nadol. Týmto sa ukazuje recesia/depresia v Grécku ešte horšia, ako bola doposiaľ dokumentovaná!

Grécky dlh sa naďalej zväčšuje

Nominálne HDP Grécka kleslo týmto v roku 2011 o -6,1% k predchdazjúcemu roku! V súvislosti s týmto sa bruto dlh Grécka za rok 2011 pohyboval na úrovni 170,6% nominálneho HDP, po 165,3% v prvom odhade Eurostatu v roku 2011.

Vývoj - bruto dlh Grécka sa zvýšil dlh na 170,6% nominálneho HDP.

Vývoj bruto dlhu Grécka od roku 1995 do 2011. V roku 2012 sa zvýšil dlh na 170,6% nominálneho HDP, k 148,3% v predošlom roku.

Totálne zlyhanie doterajšej stratégie v Grécku ukazuje nasledujúci graf, lebo okrem toho že rast bol zbytočne priškrtený, kde nasledoval brutálny pokles, tak nič sa nevyriešilo. Bruto dlh Grécka rástol aj v roku 2011 smelo ďalej.

Vývoj nominálneho HDP Grécka a bruto dlhu Grécka.

Vývoj nominálneho HDP Grécka (modrým) a bruto dlhu Grécka po rokoch od 1995 do 2011. Nožnice medzi dosiahnutou produkciou (hospodárskou výkonnosťou) a generovaním štátneho dlhu v Grécku (355 658 mld. Eur v r. 2011) sa veselo naďalej roztvárajú. Tento graf dokumentuje jasne zlyhaný štát.

Grécko má naďalej problém s deficitom

Aj deficit ako súčasť vykonávania postupu pri nadmernom deficite (nových dlhov) podľa Maastrichtu, stúpol v Grécku s 9,4% znovu vyššie, ako pôvodne odhadovaných -9,1%.

Grécko - vývoj deficitu v percentách nominálneho HDP.

Vývoj nových dlhov, deficitu Grécka v percentách nominálneho HDP od 2000 do 2011 v grafe. 2011 predstavoval deficit -9,4% nominálneho HDP, po -10,7% v 2010 a po -15,6% v 2009!

Zostáva to beznádejné. Grécko je so zvolenou stratégiou hnané do spoločenskej a sociálnej katastrofy. Namiesto investícii do zaostalej ekonomiky, a tým nových pracovných miest, príjmov a tvorieb hodnôt, je vykonávaná otrasná šetriaca agenda. Preto sa dramaticky znižuje spotreba, investície a v závislosti na to, aj tvorba hodnôt a tým aj daňové príjmy Grécka. To všetko sa odráža aj v nezamestnanosti a úverových výpadkoch domácností a firiem, ktoré sú hnané neúmerne nahor. Všetko ide smerom totálnej platobnej neschopnosti a pádu Grécka, a tým aj odkázanosti na trvalý transférový mechanizmus, ktorý potápajúce sa Grécko bude ešte umelo držať nad vodou, no pritom bude všetky príčiny krízy naďalej vytrvalo ignorovať.

Zdroj:
1. http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/BUCKET/A0702/PressReleases/A0702_SEL15
_DT_AN_00_2011_02_F_EN.pdf
2. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22102012-AP/DE/2-22102012-AP-DE.PDF

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.