Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Priemyselná produkcia – Grécko vs. Turecko | Bezvýchodisková situácia?

Vývoj indícií širokovzatej priemyselnej produkcie (ťažba, energie a výroba) bez stavebníctva, sa medzi Gréckom a Tureckom čoraz viac rozchádza. Toto priame porovnanie dokazuje, že úpadok Grécka, ako aj Portugalska a Španielska, je dôsledkom zavedenia spoločnej meny – korzetom menom Euro a následnými úspornými opatreniami. Pod korzetom Euro, ako príliš silnej meny, sa stáva vlastná výkonnosť a konkurencieschopnosť, mentalita a domáce zaujímavosti nastavené na menovú a peňažnú politiku niečím nemožným. Tým klesá hospodárska výkonnosť, ako ukazuje aj nasledujúci graf, aj v dôsledku čím ďalej, tým viac nediferencovaných úsporných opatrení.

Rast priemyslu v Grécku s Eurom nemožný

Riešenie problémov južnej periférie nebude vôbec možné, ak sa to bude naďalej uberať smerom znižovania meny smerom von, čo je prostredníctvom „Euro korzetu“ znemožnené, no napriek tomu sa stále robí fatálne znižovanie smerom dovnútra. Najnovšie údaje k široko vzatej priemyselnej produkcii Grécka (ťažba, energie a výroba) pre mesiac september 2012, ukazujú nové minimum pri výstupe priemyselnej produkcie, zatiaľ čo Turecko zaznamenáva nové historické maximum.

Priemyselná produkcia v Grécku a v Turecku.

Sezónne očistený výstup široko vzatej priemyselnej produkcie v Grécku (modrým) a v Turecku (červeným) v priemysle, od januára 1995 do septembra 2012. Sezónne očistený výstup gréckeho priemyslu poklesol od 1995=100 do septembra 2012 o -11,7%, zatiaľ čo turecký priemysel stúpol o +100,6%!

Od 2002 sa rozchádza priemyselná produkcia v Grécku a Turecku čoraz viac od seba. V Grécku to išlo k priemernému mesačnému výstupu od roku 2002 do septembra 2012 o poriadnych -27,9% nadol, zatiaľ čo v Turecku narástla priemyselná produkcia o poriadnych +65,6%!

Rast priemyslu v Turecku naznačuje, v čom je problém južnej periférie

Len v septembri 2012 narástla v Turecku priemyselná produkcia pri neočistených údajoch o +6,2% k rovnakému mesiacu minulého roka. V Grécku to naopak išlo o silných -7,3% nadol!

Toto porovnanie samozrejme nevyjasňuje úplne všetko. Upriamuje ale pozornosť na podstatu mizérie južnej periférie Eurozóny – korzetu Eura. Jednotná mena s Nemeckom, čoho dôsledkom je, že krajiny s rovnakou cenovou úrovňou ako v Nemecku, no oveľa nižšou produktivitou, čoraz viac strácajú pôdu pod nohami. Nakoniec existuje len málo vecných argumentov, okrem korzetu Euro, ktoré by mohli tento obrovský rozdiel v priemyselnom výstupe medzi Gréckom a Tureckom vysvetľovať. Všetko, čoje v Turecku možné, by sa v podstate dalo vyrobiť aj v Grécku, no len za určitých okolností.

Na to, aby sa vyriešilo vysoké zadlženie vo všetkých sektoroch hospodárstva v Grécku, alebo v celej južnej periférii a začali sa vytvárať nové pracovné miesta, zostáva jedinou cestou realizácie ponuka obchodovateľných tovarov a komodít (výrobou tovarov alebo získavaním surovín). Výstup gréckej priemyselnej produkcie, ako aj portugalskej a španielskej priemyselnej produkcie, to celé ťahá fatálnym spôsobom inou stranou, ako by bolo potrebné. Nastáva totálna erózia priemyselnej tvorby hodnôt.

Vnútorný úpadok je tým hlavným zlyhaním a zrýchľuje len úpadok celej južnej periférie. Všadeprítomná recesia v južnej Európe, narastajúca nezamestnanosť, klesajúce ceny nehnuteľností, klesajúce investície a kolabujúci vnútorný dopyt, vedú len k explózii úverových výpadkov. Toto zdôrazňujú aj Non Performing Loans v Grécku, s hodnotou obrovských 25% úverov súkromného sektora po splatnosti. Záchrana národného hospodárstva južnej periférie, jej bankového systému, vysoko zadžených štátov, zadžených domácností a firiem, je pod danou stratégiou a najmä korzetom Euro v zásade nemožná.

Bez hospodárskeho výkonu nemôže existovať žiadna úverová kvalita:

Grécko - kritické úvery s viac ako 90 dňami po splatnosti.

Vývoj Non Performing Loans (kritické úvery s viac ako 90 dňami po splatnosti) v porovnaní so sumou celkových úverov na privátny sektor (domácnosti a firmy), tzv. NPL-kvóta, od 2001 do 2011 a pre Q1 a Q3. Nakoniec v Q3 2012 vystrelilo NPL na 25,0%, čo predstavovalo úroveň Non Performing Loans vo výške 57 miliárd Euro!

Zdroj:
1. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database
2. http://www.turkstat.gov.tr/Start.do

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.