Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Hospodársky výkon a verejné dlhy PIGS krajín | Roky 1998 – 2013

Hospodársky výkon a verejné dlhy PIGS krajín vykazujú v režime záchranného systému Eurozóny vo všetkých štátoch rovnaké tendencie vývoja. Oslabené hospodárstvo, stále rastúce dlhy, ktoré sa skôr alebo neskôr vyšplhali až nad úroveň hospodárskeho výkonu jednotlivých krajín. Tieto dlhy neboli schopné krajiny PIGS splácať, čo spôsobilo stratu dôvery voči euru.

V Grécku, Portugalsku a Írsku, ale aj Taliansku sa toto všetko naposledy udialo. V Španielsku, ktoré spomedzi menovaných krajín vcucla táto dlhová kríza neskôr, prebieha vývoj v podobnom duchu. Vo Francúzsku taktiež. Taliansko, ktoré bolo zadlžené ešte dávno pred vypuknutím finančnej krízy, sa za tento čas roztvorili nožnice medzi verejným dlhom a výkonom ekonomiky dokorán.

Hospodársky výkon a verejné dlhy PIGS krajín – scenár možného odchodu Grécka z eurozóny

Odhliadnuc od Pegida (nové hnutie v Nemecku, ktoré vyjadruje nesúhlas s novou imigračnou politikou súčasnej nemeckej vlády) nie je v Nemecku v súčasnej dobe nič tak často diskutované ako otázka, či Grécko bude musieť vystúpiť z únie. A to v prípade, že v blížiacich sa gréckych voľbách 25. januára zvíťazí opozičná ľavicová strana SYRIZA, ktorá chce úsporné opatrenia eurozóny zrušiť. Túto diskusiu vyvolal článok nemeckého týždenníka Der Spiegel, podľa ktorého údajne Angela Merkelová a Wolfgang Schäuble súhlasia s tým, že eurozóna od obdobia kulminácie dlhovej krízy z roku 2012 uskutočnila dostatok reforiem, aby sa potenciálny odchod Grécka z eurozóny dal zvládnuť.

Hospodársky výkon Grécka 1998-2013Graf: Hospodársky výkon a verejné dlhy PIGS krajín – Grécko v rokoch 1998 – 2013.

V grafe môžeme vidieť zhodnotenie vývoja ekonomiky a zadlženia Grécka v rokoch 1998 – 2013.

Grécko nepretržite do roku 2008 rástlo. Finančná kríza sa začala v roku 2008, kríza v Grécku vypukla koncom roka 2009 a ozdravný program Grécka sa spustil na jar 2010. K výraznejšiemu poklesu verejných dlhov Grécka došlo najskôr v roku 2012 – cez dlhové rozhranie. Ale potom opäť vzrástlo zadlženie krajiny. Dlhová kríza sa z Grécka začala šíriť aj do ďalších PIGS krajín.

S výkonom hospodárstva v Grécku to išlo dolu kopcom už od roku 2008. Koncom roka 2013 grécka ekonomika mala okolo 25 percent pod úrovňou roka 2008 a okolo 20 percent pod hodnotou dosiahnutou v roku 2010. To spôsobilo, že sa roztvorili nožnice medzi verejným dlhom a výkonnosťou ekonomiky

V Portugalsku a Írsku sa situácia ako tak napravila

Írsko, ktoré je podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel podobne ako Grécko v očiach nemeckej vlády „ozdravované“, vykazuje síce celkovo lepšie hodnoty ako Grécko. Ale o skutočnom ozdravovaní nemôže byť ani v tomto prípade reč, ako nám objasňuje dolná ilustrácia:

Verejné dlhy PIGS krajín Írsko 1998-2013Graf: Hospodársky výkon a verejné dlhy PIGS krajín – Írsko v rokoch 1998 – 2013.

Celkovo možno povedať, že pre Írsko to v rokoch 2007/2008 znamenalo veľmi podobný trend vývoja ako v prípade Grécka. Írsko však tvrdo zasiahla kríza v obchodovaní s realitami a z tohto dôvodu začal úpadok írskej ekonomiky už v roku 2007. V roku 2010 sa prepad írskeho hospodárstva zastavil. Od tej doby pretrváva v Írsku mierne, plynulé oživenie, ktoré však spľaslo. Nezávisle od toho bol hrubý domáci produkt Írska koncom roka 2013 ešte stále pod priemerom spred krízy, ako nám to naznačuje zelená prerušovaná čiara, a to dobrých 11 percent:

Podľa správy uverejnenej týždenníkom Der Spiegel považuje nemecká vláda aj Portugalsko za krajinu, ktorá patrí do záchranného mechanizmu eurozóny. V skutočnosti to išlo s hospodárskym výkonom Írska v rámci ozdravného programu rovnako dolu kopcom, aj keď výrazne menej ako s Gréckom. Zatiaľ čo sa rast portugalského verejného dlhu nezlomil, v Írsku presiahol hospodársky výkon stav z roku 2011.

Kríza na trhu nehnuteľností v Španielsku do istej miery ovplyvnila ekonomiku krajiny

Španielsko nepodliehalo na rozdiel od vyššie uvedených členských štátov EÚ diktátu tzv. „Trojky“, uskutočňovalo ale svoju vlastnú politiku ozdravných opatrení. Doterajšia bilancia ozdravnej politiky Španielska nevyzerá taktiež dobre, čo vyplýva aj z dole uvedeného obrázku:

Ekonomická výkonnosť Španielska 1998-2013Graf: Hospodársky výkon a verejné dlhy PIGS krajín – Španielsko v rokoch 1998 – 2013.

Ekonomická výkonnosť Španielska poklesla od roku 2008 do roku 2013 a štátny dlh krajiny kontinuálne a silno stúpal. Ak by tento stav naďalej pretrvával, verejné dlhy Španielska by boli čoskoro vyššie ako hrubý domáci produkt krajiny.

Ani Taliansko nie je výnimkou

Výkonnosť hospodárstva v Taliansku 1998-2013Graf: Hospodársky výkon a verejné dlhy PIGS krajín – Taliansko v rokoch 1998 – 2013.

Na rozdiel od všetkých už skôr uvedených členských krajín eurozóny malo Taliansko dlhový problém nielen od roku 2008, ale dokonca ešte pred vypuknutím dlhovej krízy. Od roku 2008 narástli dlhy talianskej ekonomiky vo zvýšenej miere. Ekonomická výkonnosť Talianska od tohto času prinajlepšom stagnovala. Ak by sme to podrobnejšie opísali, iba v jednom jedinom roku (2011) bola tesne nad hodnotou z roku 2008. Ale predovšetkým od roku 2008 sa talianska ekonomika vracia pomaly späť. Nepochybne, Taliansko začalo veľmi neskoro s úspornými opatreniami a reformami. Ale o tom, čo sa udialo do konca roka 2013 vo vzťahu k zadlženiu a výkonu talianskeho hospodárstva, nemožno hovoriť ako o pozitívnom vývoji.

Ďalší neistý Euro-kandidát: Francúzsko

Na záver by sme pre porovnanie mohli zhodnotiť, ako sa vyvíjalo hospodárstvo a zadlženie Francúzska. Síce Francúzsko chcelo riešiť problém zadlženia krajiny, ale to v roku 2013 v každom prípade ešte nebolo potrebné:

Verejný dlh Francúzska 1998-2013Graf: Hospodársky výkon a verejné dlhy PIGS krajín – Francúzsko v rokoch 1998 – 2013.

Z hore uvedeného grafu môžeme jasne vidieť, že ekonomika Francúzska do konca roka 2013 ešte vždy stúpala, nakoniec sa jej rast spomalil. Verejné dlhy vo Francúzsku medzitým nepretržite stúpali a dosiahli za ten čas skoro úroveň hospodárskeho výkonu krajiny.

Vyrieši tento stav politika úsporných opatrení?

Grécko sa v nastávajúcich voľbách musí rozhodnúť buď pre politiku nevyhnutných úsporných opatrení, alebo prípadný možný scenár odchodu z eurozóny. Stav, ktorý momentálne v Európe pretrváva, ju zjavne vedie do stále hlbšej slepej uličky – s fatálnymi následkami na hospodárstvo a verejne financie krajín Eurozóny. To je určite aj jeden z dôvodov pre gréckeho voliča, nenechať sa zmiasť pri odovzdávaní svojho hlasu v blížiacich sa voľbách 25. januára. K čomu to je dobre, keď Európska centrálna banka požaduje, pokračovať v systéme úsporných opatrení a škrtov, ak verejné dlhy krajín eurozóny aj naďalej porastú.

Z tohto pohľadu sa niet čo čudovať, že sa euro nachádza v poklese. Eurozóna nemá svoje problémy pod kontrolou. Ba dokonca ich ignoruje. Aký investor môže dodať odvahu tomuto stavu, aby skutočne ozdravil hospodársky výkon a verejné dlhy PIGS krajín?

Zdroje dát:
1. http://stefanleichnersblog.blogspot.sk/

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.