Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

PIGS | Produkcia v priemysle v septembri 2012

V databáze Eurostatu sa už nachádzajú sezónne očistené údaje k široko vzatej priemyselnej produkcii (ťažba, energie a výroba) krajín PIGS, pre mesiac september 2012. Ako sa očakávalo, merané na základe výstupu priemyselnej produkcie, národné hospodárstva sa ťahajú nadol, resp. klesajú dole, z dôvodu jednoznačne klesajúcej hospodárskej aktivity vo vzdialenejších častiach sveta, najmä vychádzajúc z Eurozóny. Znovu krátky pohľad na aktuálne údaje:

Priemyselná produkcia krajín PIGS - vývoj.

Produkcia krajín PIGS smerom na juh

Vývoj široko vzatej priemyselnej produkcie krajín PIGS (ťažba, energie a výroba tovarov – rok 2000=100) bez stavebníctva. Zatia,ľ čo Nemecko (modrým) svoju produkciu od roku 2000 do septembra 2012 zdvihlo o +17,24%, výstup Francúzska (červeným) poklesol o -11,00%, v Portugalsku (zeleným) o -23,78%, v Taliansku (fialovým) o -20,60%, v Grécku (tyrkisovým) o -30,14% a v Španielsku (oranžovým) o -21,43% pod úrovňou priemernej produkcie z roku 2000! Indície priemyselnej produkcie merajú objem, množstvo, resp. jednotky vyrobených tovarov a komodít.

V septembri 2012 poklesol sezónne očistený výstup priemyselnej produkcie v Nemecku o -2,14%, vo Francúzsku o -2,73%, v Portugalsku o -11,96%, v Taliansku o -1,54%, v Grécku o -4,37% a v Španielsku o -2,81%, rovnako porovnanie k predchádzajúcemu mesiacu.

Sezónne očistené indície široko vzatej priemyselnej produkcie krajín PIGS (rok 2000=100) ukazujú jasný vývoj, no neukazujú celkovú úroveň výstupu produkcie jednotlivých štátov. Len priemerný mesačný výstup priemyselnej produkcie roku 2000 je nastavený na 100 indexových bodov a ukazuje vývoj odvtedy.

Nie len to, že už v začiatkoch menovej únie bola hospodárska výkonnosť jednotlivých štátov príliš rozdielna, vývoj až potom začal naberať na obrátkach. Ako ukazujú aj údaje výstupu priemyselnej produkcie, keď nastavíme mesačný priemer roku 2000 na úroveň 100 bodov. Teraz to už ide hromadne tým južným smerom, čo opäť zdôrazňuje fakt, že okrem podporovania recesívnej tendencie, opatrenia v hospodárskej a finančnej politike Eurozóny nijak nepomohli k riešeniu problémov, do ktorých patrí aj výrazne odlišná výkonnosť ekonomík.

Ešte pre zdôraznenie, ako hrozne sa aktuálna úroveň produkcie zobrazuje, ešte jeden pohľad na to, ak nastavíme rok 1995 na hodnotu 100:

PIGS - priemyselná produkcia krajín.

Vývoj široko vzatej priemyselnej produkcie krajín PIGS (Ťažba, energie a výroba tovarov – rok 1995=100) bez stavebníctva. Zatiaľ, čo Nemecko (modrým) od roku 1995 do septembra 2012 svoju produkciu zdvihlo o +33,77%, výstup priemyselnej produkcie Francúzska (červeným) narástol len o +0,64%, v Portugalsku (zeleným) poklesol o -6,63%, v Taliansku (fialovým) o -14,63%, v Grécku (tyrkisovým) o -11,71% a v Španielsku (oranžovým) o -8,87% pod úrovňou priemernej produkcie z roku 1995! Skutočne dramaticky sa zobrazuje vývoj výstupu sezónne očistenej priemyselnej produkcie z pohľadu v roku 1995 najmä pre Grécko a hlavne pre Taliansko.

S takýmito aktuálnymi údajmi k priemyselnej produkcii sa tak ako každý mesiac ukazuje, že Eurozóna s jej spoločnou menou nepomohla ku konvergencii pri vývoji výkonu ekonomík (merané podľa priemyselnej produkcie), no naopak k brutálnej divergencii, ktorá sa teraz čoraz viac prehlbuje.

Nikdy sa nedá znížiť čisté zahraničné zadlženie krajiny s klesajúcou priemyselnou produkciou obchodovateľných tovarov a komodít vo všetkých sektoroch národného hospodárstva na úrovni roku 1995. Najmä nie, ak ide o krajiny ako Španielsko, Portugalsko alebo Grécko. No rovnako, aj v Taliansku a Francúzsku by sa mohol vývoj priemyselnej produkcie naďalej zhoršovať. S nižšou produktivitou sa dá dosiahnúť len znižovanie bohatstva, vyššia nezamestnanosť, chudoba a výpadok úverov.

Zdroj:
1. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.