Warning: is_dir(): open_basedir restriction in effect. File(/tmp) is not within the allowed path(s): (/website/oldweb-sulik.sk/:/usr/local/lib/php/:/usr/local/share/pear/:/website/tmp/) in /quad/website/oldweb-sulik.sk/wp-content/plugins/wp-simple-firewall/src/lib/vendor/fernleafsystems/wordpress-services/src/Core/Fs.php on line 466
Reálne mzdy v Nemecku s rekordným nárastom o +1,7 %
Ekonomika, ekonomická situácia a ekonomické údaje vybraných krajín.

Reálne mzdy v Nemecku | Rok 2014 rekordný nárast +1,7 %

Nemecký štatistický úrad informoval, že reálne mzdy v Nemecku vzrástli za 4. kvartál 2014 o +2,2 % oproti minuloročnému štvrťroku. Celkovo za rok 2014 vzrástol index reálnej mzdy v Nemecku v závislosti od konečných výsledkov, ktorými sa každý štvrť rok zisťujú zárobky medziročne o +1,7 %. Týmto sa nachádza presne na úrovni roka 1992 a mierne pod úrovňou doterajšieho maxima z roku 1995, čo je fantastické!

Reálne mzdy v Nemecku a vývoj indexu reálnej mzdy

Index reálnej mzdy sa zakladá na štvrťročných zisťovaniach zárobku a odráža priemerný hrubý mesačný zárobok vrátane zvláštnych platieb (bonusy, prémie) na plný a čiastočný úväzok a zahŕňa aj okrajovo zamestnaných pracovníkov po odpočítaní nárastu indexu spotrebiteľských cien.

Reálne mzdy v Nemecku 2014Graf: Reálne mzdy v Nemecku – porovnanie s minuloročným štvrťrokom.

Vývoj indexu reálnej mzdy v Nemecku od 1. štvrťroka 1992 do 4. štvrťroka 2014 v porovnaní s minuloročným štvrťrokom zachytáva hore uvedený graf. Z grafu môžeme vidieť, že v 4. štvrťroku 2014 vzrástol index reálnej mzdy k minuloročnému štvrťroku o + 2,2 %. Za celý rok 2014 vzrástli reálne mzdy v Nemecku medziročne o +1,7 %, zatiaľ čo v roku 2013 zaznamenali reálne mzdy v Nemecku pokles o -0,1 %.

Mzdy v Nemecku a ich vývoj na kvartálnej báze

Index reálnych miezd Nemecko 2014Graf: Mzdy v Nemecku ako index.

Vývoj miezd v Nemecku vo forme indexu (nominálne platy/VPI 2010=100) od Q1 1991 do Q4 2014 podľa dátovej rady Destatis približuje hore uvedený graf. V Q4 2014 vzrástol index reálnych miezd v Nemecku k rovnakému kvartálu predchádzajúceho roka o +2,2 % na 112,3 indexových bodov.

Nízky rast spotrebiteľských cien prispel k nárastu reálnych miezd v Nemecku

Reálne mzdy v Nemecku kvartálne 2014Graf: Reálne mzdy v Nemecku ako kĺzavý priemer.

Reálne mzdy v Nemecku (2010=100) sa po dobu 4 kvartálov, a to od Q1 1991 do Q4 2014 vyvíjali ako kĺzavý priemer, čo môžeme vidieť v hore uvedenom grafe.

Rast miezd v Nemecku v akcii

Hore uvedené grafy poukazujú na slabý rast miezd v Nemecku. V dlhodobom kontexte je uvedená do pochybnosti predovšetkým otázka po skutočne adekvátnej úprave ceny pomocou spotrebiteľského indexu nominálnych miezd. A to práve aj pre nižšie platové kategórie, ktoré v tomto mizernom vývoji ešte pozitívnejšie skrášľujú potenciál.

Vo Q4 2014 vzrástli nominálne mzdy v Nemecku za rovnaký kvartál minulého roka o +2,7 %, zatiaľ čo spotrebiteľské ceny sa zvýšili len o +0,5 %. Rast miezd v Nemecku týmto činil za minuloročný štvrťrok +2,2 %.

Za celý rok 2014 vzrástli priemerné reálne mzdy v Nemecku o +1,7 % medziročne, nominálne mzdy v Nemecku zaznamenali nárast k minulému roku o +2,6 % a spotrebiteľské ceny len o +0,9 %.

Nárast reálnych miezd v Nemecku a členenie podľa výkonnostných skupín

Markantný je aj pohľad na výkonnostné skupiny. Zatiaľ čo u zamestnancov na vedúcej pozícií vzrástli v roku 2014 nominálne mzdy v Nemecku o +4,1 %. U nekvalifikovaných zamestnancov na chvoste príjmovej škály došlo k nárastu nominálnej mzdy len o +1,2 %. Po odpočítaní oficiálneho zvýšenia spotrebiteľských cien je to teda takmer NULA (+0,3 %). Uvedené ponímanie výkonnostných skupín je vylúčené, pretože je v rozpore s indexom reálnej mzdy, ako aj so zamestnaním na čiastočný úväzok.

Štruktúra indexu nominálnej mzdy v Nemecku do tzv. výkonnostných skupín ukazuje, že zamestnanci so zvýšenými požiadavkami na pracovné miesto vzhľadom na kvalifikáciu a stupeň riadenia by mohli mať v priemere vyšší prínos z celkového pozitívneho mzdového vývoja. To znamená, že zvýšenie nominálnej mzdy zamestnanca na vedúcej pozícií so +4,1 % bolo nadpriemerne vysoké, zatiaľ čo u vyučeného zamestnanca to bol nárast o +1,5 % a u nekvalifikovaných zamestnancov o +1,2 %, čo je výrazne nižšie ako celkový vývoj.

U zamestnancov na plný úväzok vo výkonnostnej skupine 1 – zamestnanec na riadiacej pozícií dosiahol priemernú nominálnu hrubú mesačnú mzdu vrátane zvláštnych platieb, teda prémií, od 7’717 eur. Pri výkonnostnej skupine 4, teda u kvalifikovaných zamestnancov vzrástla hrubá mesačná mzda od 2’822 eur a u poslednej výkonnostnej skupiny, nekvalifikovaných zamestnancov od 2’299 eur. Práve sumy u obidvoch posledných výkonnostných skupín vykazujú, že pri zamestnancoch na plný úväzok je to vysoko nad priemerom. Nemožno vylúčiť, že skutočná pravda bez prikrášlenia vyzerá ešte podstatne horšie a nominálne hrubé mzdy v Nemecku v 40’500 podnikoch vo výrobnom sektore a sektore služieb nie sú úplne reprezentatívne. Jednoducho sa tým maskuje veľa biedy a núdze v sektore s nízkymi príjmami, ako aj u zamestnancov na plný úväzok.

Priemerná hrubá ročná mzda v Nemecku v roku 2014 podľa Destatis 46’575 eur

Do istej miery je to zavádzajúce, nakoľko aj Destatis udáva priemernú hrubú ročnú mzdu v Nemecku. Nominálna priemerná hrubá ročná mzda v Nemecku činila v roku 2014 podľa Destatis 46’575 eur. Ibaže tento podobne kladie dôraz na úvahy vzťahujúce sa výlučne na zamestnancov na plný úväzok. Prevažná väčšina zamestnancov v Nemecku nedosiahne túto hrubú mesačnú mzdu! Existuje istý rozľahlý sektor s nízkymi príjmami, pochybní zamestnanci a veľké množstvo nedobrovoľne nezamestnaných, ktorí by podľa Destatis jedoducho nemali byť braný do úvahy pri hodnotení priemernej hrubej ročnej mzdy v Nemecku. Čo sa týka zamestnancov na plný úväzok, podľa Destatis takmer 2/3 zamestnancov by mali byť pod priemerom. Zaujímavá by bola úvaha ukazovateľa, akým je medián mzdy. To sa, žiaľ, nerealizuje a nemôže byť vykonané bez nahliadnutia do nespracovaných údajov nikým okrem Destatis.

Reálne mzdy v Nemecku v roku 2014 zaznamenali najvyšší nárast od roku 2008, čo je pozitívny signál pre súkromnú spotrebu najväčšej európskej ekonomiky.

Zdroje dát:
1.https://www.destatis.de/DE/PresseService/Presse/Pressemitteilungen/2015/03/PD15_111_623.html
2.https://www.destatis.de/DE/ZahlenFakten/GesamtwirtschaftUmwelt/VerdiensteArbeitskosten/RealloehneNettoverdienste/RealloehneNettoverdienste.html

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.