Je to doslova až absurdné, aký obraz o sebe vytvárajú Európania:
- Šéf Španielskej vlády Mariano Rajoy vyhlási piate kolo úsporných opatrení a zdôvodňuje to svojim pevným presvedčením v úspech jeho politiky. Prezident ECB Mario Draghi mu ešte v tom aj asistuje, keď hovorí, že vidí v Španielsku značné pokroky a chváli Španielsku vládu za jej kroky. Rovnako sa oslavuje aj Euroskupina za svoje záchranné kroky, resp. pre nahromadenie čoraz vyšších finančných rizík pre daňových poplatníkov a pre ich kurz škrtania výdavkov, pri ktorých zachraňuje zadlžené krajiny, čo podľa ich presvedčenia uzdraví Európu.
- Súčasne čoraz viac upadá ekonomika a pracovný trh v týchto krízových krajinách, čím sa stále viac vzdiaľujú od rastu cieľového deficitu – hlavne sa to dá sledovať teraz v Španielsku.
- Euroskupina a Troika si to striedavo priznávajú a zvyšujú tlak na vlády, aby splnili ich úsporné ciele, a rovnako zavádzali nové úsporné opatrenia – pod hrozbou zastavenia finančnej pomoci alebo vylúčenia z Eura – s prísľubmi solidarity, zaručením ďalšej pomoci a ponechania Eura za každú cenu.
Standard & Poor`s (S&P) nastavila Španielsku a záchrancom Eura zrkadlo
Práve jedna z najväčších ratingových agentúr Standard & Poor`s (S&P), ktorá je mnohými politikmi v Európe označovaná za „urýchľovača horenia“, znížila dnes Španielsku úverový rating o dva stupne, na BBB – záchrancom Eura tak nastavili zrkadlo a odhalili v európskej krízovej politike to, čím by síce nemala byť, no doteraz de facto je: jedno veľké, neefektívne a drahé krízové divadlo.
To je už tragicky vzaté aj celkom komické. Pretože dôvod pre zníženie ratingu uviedla Standard & Poor`s to, čomu si mysleli záchrancovia Eura, že so svojou politikou predišli: prehlbujúca sa recesia, ktorá sa zhoršila aj v dôsledku stúpajúcej nezamestnanosti v Španielsku a obmedzeniami vo výdavkoch, hlavne medzi centrálnou vládou a regiónmi v Španielsku, ako aj stále pretrvávajúcej Španielskej bankovej krízy a nedostatku politického smerovania v Eurozóne. To je pre španielsku vládu a pre Euro záchrancov trápne, no bohužiaľ pravdivé.
Toto sa netýka len Európanov. Obraz, ktorý prezentuje Medzinárodný menový fond (MMF) tiež nie je lepší.
Trojka tlačí na krajiny aby robili úsporné opatrenia
Veriteľ záchrany Eura a člen Trojky aplikuje stále na dlžnícke krajiny masívny tlak, aby dodržiavali úsporné opatrenia, ako aj zavádzali nové. No v najnovšej správe pre stabilitu finančného systému MMF navrhol, že program ECB na výkup štátnych dlhopisov zadlžených krajín vyvoláva práve kvôli zadlženým krajinám značné riziko, pretože nezaručuje žiadnu udržateľnosť tejto záťaže. Hlavne kvôli tomu, že požadované úsporné opatrenia by mohli viesť k pomalšiemu rastu, a teda poklesu príjmov štátneho rozpočtu. Netreba byť ale žiaden expert na to, aby sa to dalo rozpoznať. Je to jednoducho len popis reality.
Rovnako aj riaditeľka MMF Christine Legarde sa stavia k tomuto veľmi odmerane.
Nie je to tak dávno, ako Christine Legarde vyvolala rozhorčenie vyjadreniami, keď žiadala dodržiavanie úsporných opatrení v Grécku a prirovnala dôsledky zatiaľ vykonaných opatrení pre Grécke obyvateľstvo so situáciou v rozvojových krajinách – za čo sa neskôr musela ospravedlniť. Ešte v júli, keď novozvolená Samarasova vláda požadovala odklad úsporných opatrení, vyjadrila sa celkom jasne, že nevidí absolútne žiaden dôvod o tom čo i len diskutovať. Teraz hovorí, že posun v dĺžke dvoch rokov je pre Grécko nutný, aby zvládlo všetky sanačné programy.
Keď sa pozrieme na krízovú situáciu ostatných krajín, tak obraz nie je veľmi odlišný ako v Európe. Veľká Británia sa tiež nachádza v recesii a drastické úsporné opatrenia, od ktorých si sľubovali zlepšenie, zostávajú zatiaľ na rovnakom kurze ako Španielsko, Grécko alebo Portugalsko. Premiér David Cameron sa dostáva aj kvôli tomuto pod tlak a už ohlásil nové úsporné opatrenia, o ktorých úspechu je rovnako presvedčený, ako jeho kolegovia Mariano Rajoy, Euro záchrancovia, ECB a MMF.
Politické smerovanie nenasvedčuje žiadnemu zlepšovaniu
Praktická politika nie je vôbec taká jednoduchá.
K tomu sa ešte pridá fakt, že práve kvôli nedostatku úspechu v mnohých priemyselných krajinách, sa dostáva aj sama politika viac a viac do sklzu v rozhodovacej schopnosti ochromenej krízou. To je aj prípad Japonska – tam sú teraz v novembri znovu voľby – a rovnako aj v USA, kde pravdepodobne bude znovu v kongrese nasledovať politický pat medzi republikánmi a demokratmi, čo zabráni naštartovaniu jasného protikrízového politického kurzu a tým zavádzaní úsporných opatrení.
S ohľadom na toto, môžeme dospieť len k takému záveru, že tendencia protichodných tvrdení a opatrení sa bude opakovať čím ďalej tým viac v kratších intervaloch, aj keď badať náznak stúpajúcej neistoty zodpovedných orgánov v správnosti smerovania krízovej politiky. To ale nie je v žiadnom prípade znakom pre zmenu smerovania, alebo vyjasnenia, no skôr pre zmenu rétoriky, čo slúži len pre zabezpečenie politikov.
Táto potreba zabezpečenia pre politických predstaviteľov a zástupcov inštitúcií už bola posilnená, z toho dôvodu, že následky stúpajúceho rizika a zodpovednosti, ktorú nesú pre doterajšiu krízovú politiku v skoro všetkých krízových krajinách, sa javia rovnako drahé ako aj neefektívne.
Kým ale nepríde k opätovnej a nezvratnej kríze, rovnako ako k ďalšej kríze Lehman 2+, nedá sa očakávať žiadna zmena smerovania kurzu. No keď príde k tomuto, budú si nárokovať všetci za seba, varovať resp. budú hovoriť že požadovali už predtým iný prístup. To je aj dôvod, prečo Mario Draghi obhajuje kroky španielskej vlády a rovnako aj dôvod, prečo Angela Merkelová cestovala do Grécka, aby potvrdila miestnej vláde správnosť jej krokov, pochválila ich za pokroky, úsporné opatrenia a cestu na ktorej sa nachádzajú.
Standard & Poor`s týmto – ako aj ostatné ratingové agentúry – nemá nič za lubom, a preto zníženie v tomto prípade nie je zlé, no vyznieva ako skutočne zaslúžená facka pre španielsku vládu a Euro-záchrancov.
Vytlačiť článok
Autor článku 
