Štátny dlh Španielska | Q2 2013 s nárastom na historické maximum

Štátny dlh Španielska – Podľa španielskej centrálnej banky (Banco de Espana) sa hrubý zahraničný dlh Španielska v 2. kvartáli 2013 vzrástol o +20,874 miliardy eur k predchádzajúcemu kvartálu na nové historické maximum 943,702 miliardy eur. Toto zodpovedá 90,1% nominálneho HDP, čo je rovnako nové maximum.

Nárast hrubého zahraničného dlhu Španielska nie je identický s nárastom maastrichtského deficitu, podľa ujednania pri nadmernom deficite, kde je znázornený len finančný deficit podľa ESVG 1995 a napríklad už nie všetky štátom prebrané, resp. štátom garantované bankové dlhy.

Udržiavanú drámu pri vývoji hrubého dlhu Španielska ukazuje nasledujúci graf.

Hrubý verejný dlh Španielska v miliardách eur

Vývoj hrubého verejného dlhu Španielska od Q4 1990 do Q2 2013. V Q2 2013 vzrástol hrubý verejný dlh Španielska na 943,702 miliardy eur, po 922,828 miliardy eur v predchádzajúcom kvartáli a po 804,614 miliardách eur v rovnakom kvartáli predchádzajúceho roka.

Hrubý štátny dlh Španielska v percentách HDP

Vývoj štátneho dlhu Španielska v percentách k nominálnemu HDP od Q4 1990 do Q2 2013. V Q2 2013 vzrástol hrubý verejný dlh Španielska na 90,1% nominálneho HDP, po 88,2% v predchádzajúcom kvartáli a po 76,0% v rovnakom kvartáli minulého roka.

Španielsko sa podieľa na bezvýchodiskovej záchrane bánk, pričom recesia a masová nezamestnanosť zvyšujú naďalej úverové výpadky v bankovom systéme.

Štátny dlh Španielska v percentách nominálneho HDP

Vývoj štátneho dlhu Španielska v historickom kontexte na ročnej báze v percentách nominálneho HDP od 1880 do 2013. V roku 2013 sa podľa údajov španielskej centrálnej banky bude španielsky verejný dlh nachádzať na úrovni 91,4% nominálneho HDP, čo je najvyšší stav od roku 1909, pričom nie je vylúčené, že to nakoniec bude ešte vyššie číslo.

Vysoká nezamestnanosť, bankroty firiem, úverové výpadky, záchrany bánk a recesia sa v tomto obrovskom náraste hrubého verejného dlhu odzrkadľujú. Pokles štátneho dlhu je v takomto scenári nemožný a naopak, ďalší nárast bude zákonite pokračovať. Bez hospodárskej prosperity, pracovných miest, príjmov a z toho plynúcich príjmov daňových sa nedočkáme ani poklesu pri verejnom dlhu.

Vytlačiť článok